Orbána považuje Európska únia za jedného z mála spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa nemeckého denníka sa najhlasnejšie sťažoval na protiruské sankcie, ktoré EÚ zaviedla kvôli ukrajinskej kríze. Vyhlásil vtedy, že si Európa týmto krokom „strelila do nohy“.
Maďarský politik, ktorý je na Západe známy aj kvôli autoritárskym sklonom a snahám upevniť si moc rôznymi „reformami“ právneho poriadku, odmietol, že by mal nejaké mimoriadne vzťahy s Putinom. „Mal som s ním ťažké rokovania. Pritom sme mali úspešné, ale aj veľmi nepríjemné momenty,“ konštatoval.
Povedal tiež, že Maďarsko chce mať medzi sebou a Ruskom „bezpečnostnú nárazníkovú zónu“ a podporuje, aby sa Ukrajina stala členom EÚ. Predtým sa však podľa Orbána musí táto krajina stať ekonomicky a politicky stabilnou a musí byť schopná chrániť svoje hranice.
Foto: SITA/AP, Lefteris Pitarakis
Orbán: Nedemokratické režimy sú úspešnejšie
Na otázku ohľadom svojich údajných sympatií k autoritárskym režimom, aké sú napríklad v Rusku a v Číne, maďarský premiér poznamenal, že „priznať si, že nedemokratické krajiny sú oveľa úspešnejšie ako Európa, je ťažšie stráviteľné ako znížená konkurencieschopnosť Európskej únie“. Úspech Číny je podľa neho „duševnou tramou“ pre Európu.
Orbán tvrdí, že bojoval proti Rusku za zvrchovanosť svojej krajiny a že zabránil tomu, aby ruskí investori získali 25-percentný kapitálový podiel v „ropnej a plynárenskej spoločnosti“. Trval tiež na tom, že získal kontrolu „nad dohodou o dodávkach plynu do Maďarska“.
Čo sa týka zámeru maďarskej vlády rozšíriť jadrovú elektráreň v Paksi v centrálnej časti krajiny s ruskou účasťou, premiér povedal, že iné krajiny boli tiež vítané, aby podali na tento projekt ponuku. Jedine Rusko však vyhovovalo všetkých stanoveným kritériám – bezpečnostným, vlastníckym i finančným. „Preto aj Rusko vyhralo,“ dodal.