S návrhom na vyslovenie nedôvery prišla protieurópska parlamentná frakcia EFDD, ku ktorej sa pridala aj skupina nezaradených europoslancov. Dohromady požiadavku podporilo 76 členov parlamentu, vrátane predsedu britskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigela Faraga či Marine Le Penovej z francúzskeho Národného frontu (FN). Za odvolanie komisie nakoniec hlasovalo viac eurozastupiteľov, avšak výrazne menej, ako bolo na odvolanie komisie potrebné. Zo slovenských europoslancov hlasovali za odvolanie traja, Richard Sulík (SaS), ktorý pôsobí vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Branislav Škripek (OĽaNO) zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Monika Flašíková Beňová (Smer), ktorá sa v europarlamente hlási k Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D).
Podľa iniciátorov návrhu je čerstvo vymenovaný výkonný orgán Európskej únie nedôveryhodný, pretože jeho predseda v minulosti ako premiér takmer dve desiatky rokov vládol krajine, kam sa uchyľovali veľké spoločnosti kvôli prísľubu nižších daní. Európska komisia pritom proti daňovým únikom bojuje.
Médiá nedávno odhalili, že Luxembursko uzatváralo s firmami ako boli Apple, Ikea, Pepsi či Deutsche Bank tajné dohody a umožňovalo im platiť dane mnohonásobne nižšie, ako ich v domovských krajinách. Tie tak kvôli dohodám z rokov 2002 až 2010 prišli o daňové príjmy v miliárdách eur ročne.
Aféra nazvaná Luxleaks vzbudila veľké rozhorčenie a Juncker za ňu prijal politickú zodpovednosť, trvá ale na tom, že postup vlády bol v súlade s právom.
Na to, aby bola komisia odvolaná, bola potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá by zároveň predstavovala väčšinu všetkých europoslancov. Preto bolo prakticky od začiatku jasné, že návrh nemá šancu prejsť. To, že komisia tentoraz určite nepadne, potom spečatila pondelkové debata europoslancov v Štrasburgu, počas ktorej Junckera podporili zástupcovia najväčších parlamentných frakcií.