Obe náboženstvá by sa podľa nich mala ruka v ruke zasadzovať o ukončenie konfliktov a násilia najmä na Blízkom východe. „Vyzývame moslimov a kresťanov, aby spoločne pracovali v záujme spravodlivosti, mieru a rešpektu pre dôstojnosť a práva každého človeka,“ píše sa vo vyhlásení.
Práve prebiehajúce konflikty vraj ukazujú, ako dôležitý je „konštruktívny dialóg založený na vzájomnej úcte a náklonnosti“. Konkrétne sa František a Bartolomej zmienili o situácii v Sýrii, v Iraku a na Ukrajine.
Pápež sa počas dňa zúčastnil na liturgii spolu s carihradským patriarchom počas významného pravoslávneho sviatku svätého Ondreja. Stretol sa aj s hlavným tureckým rabínom Ishakom Halevim.
Okrem ústretovosti k ostatným náboženstvám, ktorú pápež v sobotu symbolicky demonštroval aj modlitbou v istanbulskej Modrej mešite, sa v nedeľu opäť pokúsil upozorniť na tragické dôsledky konfliktov aj Iraku a v Sýrii a v tejto súvislosti sa stretol so skupinou utečencov.
Pápež sa s patriarchom Bartolomejom, vodcom 300 miliónovej komunity pravoslávnych kresťanov, stretol už v sobotu. V nedeľu popoludní František sledoval liturgiu v chráme sv. Juraja v patriarchovom sídle vo Fenari, ktorá slávila jeden z najvýznamnejších pravoslávnych sviatkov – sviatok sv. Ondreja.
Práve 30. november je deň, kedy sa aj v minulosti často stretávali predstavitelia západnej a východnej vetvy kresťanstva. Tento rok je to navyše päťdesiat rokov od chvíle, čo sa po pol tisícročí od rozdelenia cirkvi na dva prúdy po veľkej schizme z roku 1054 zišiel pápež s patriarchom vôbec prvýkrát.
Historická chvíľa nastala v roku 1964 v Jeruzaleme, kde sa pápež Pavol VI. objal s vtedajším carihradským patriarchom Athenagorasom I.
František prišiel do Turecka v piatok a po štátnych oficialitách, v rámci ktorých v Ankare hovoril s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, sa venoval najmä snahám o zblížení s nekatolíckymi náboženstvami.