Reagoval na nedávnu ruskú požiadavku, aby sa aliancia zaručila, že sa Ukrajina nestane jej súčasťou. Tretie krajiny mimo NATO podľa neho nemôžu mať právo vetovať prípadné aliančné rozšírenia.
„Krajiny by mali samy rozhodovať, či sa chcú stať súčasťou vojenskej aliancie ako je NATO, alebo nie,“ poznamenal Stoltenberg. Ak nejaká krajina má takýto záujem, začne sa podľa neho normálne vyjednávanie, či príslušný štát plní aliančné štandardy a uznáva jej princípy. „Ale to je výlučný vzťah medzi NATO a štátom, ktorý o vstup žiada,“ zdôraznil.
Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina v novembri v rozhovore pre BBC oznámil, že Moskva chce stopercentnú záruku toho, že o členstve Ukrajiny v NATO nikto neuvažuje. Už vtedy hovorca aliancie reagoval poznámkou, že takáto garancia nie je realistická.
Predstava možnosti dať podobné záruky podľa Stoltenberga odporuje základným princípom, na ktorých bezpečnosť aliancie stojí. Súčasťou toho, že štát je nezávislý a suverénny, je totiž podľa neho tiež možnosť slobodne sa rozhodnúť, v akých spojeneckých zväzkov chce daná krajina byť.
Stoltenberg pripomenul, že NATO uznáva rozhodnutie samotnej Ukrajiny. „Tá pred niekoľkými rokmi rozhodla, že v žiadnom bloku byť nechce, my to rešpektujeme. Teraz som videl, že nová vláda oznamuje, že tento postoj zmení. Ak sa tak stane, budeme to samozrejme rešpektovať tiež,“ podotkol.
Až potom, čo Kyjev dá záujem o vstup jednoznačne najavo, nastane podľa Stoltenberga situácia, keď bude možné sa vôbec začať zaoberať otázkou, či Ukrajina plní všetko, aby sa stala členom aliancie.
Ruské agresívne akcie narušili bezpečnosť krajín NATO
Severoatlantická aliancia vyzvala Rusko, aby sa jeho vojenské lietadlá správali vo vzdušnom priestore na hraniciach NATO zodpovednejšie. V reakcii na silnejúce ruské aktivity v Európe i inde aliancia už začiatkom budúce roka zaktivizuje sily s veľmi silným stupňom pripravenosti, zatiaľ v provizórnej podobe.
„Ruské agresívne akcie podkopali euroatlantickú bezpečnosť,“ vyhlásil Stoltenberg deň pred rokovaním ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli. Aliancia podľa neho ďalej sleduje ruské významné vojenské posilnenie okolo Ukrajiny a dokonca i na jej území.
Rusi sa výrazne aktivizujú pri hraniciach NATO
Podľa generálneho tajomníka NATO porušuje Rusko mierové dohody z Minska a ďalej podporuje proruských separatistov na východe ukrajinského územia. Aliancia naopak uznáva ukrajinskú územnú celistvosť, nezávislosť a suverenitu.
„Rusko výrazne zvýšilo svoje aktivity pri vzdušných hraniciach NATO,“ pripomenul Stoltenberg. Uviedol, že tento rok kvôli ruským lietadlám museli aliančné stíhačky vyletieť vo viac ako 400 prípadoch. „Je to o 50 percent viac ako vlani. A v Pobaltí to bolo ešte viac,“ povedal.
Ruské lietadlá sa podľa Stoltenberga väčšinou pohybujú v medzinárodnom vzdušnom priestore a neporušujú tak medzinárodné pravidlá. V niektorých prípadoch však vzdušný priestor krajín NATO narušili. „Správajú sa spôsobom, ktorý je niekedy veľmi agresívny,“ podotkol generálny tajomník aliancie.
Lietadlá sa pohybujú blízko lodí NATO
Problémom podľa neho nie je len počet takýchto incidentov, ale aj podoba letov. Lietadlá sa vraj pohybujú veľmi blízko aliančných lodí, lietajú bez oznámených letových plánov či bez zapnutých odpovedačov (prístrojov, ktoré umožňujú obsluhe radarov identifikovať letiaci stroj) a nekomunikujú s civilistami, ktorí riadia letovú premávku. Rusko by sa podľa Stoltenberga malo správať zodpovednejšie. Väčšia prehľadnosť by podľa neho znížila riziko nehôd či incidentov, ktoré by potom mohlo byť veľmi komplikované dostať pod kontrolu.
V reakcii na ruské lety sa v septembri NATO na summite vo Walese dohodlo na vzniku síl veľmi silnej pripravenosti. Tieto jednotky, schopné na území členského štátu zasiahnuť do niekoľkých dní, by mali začať existovať v roku 2016.
„Dovtedy aliancia zvýši pripravenosť časti už existujúcich síl rýchlej reakcie,“ povedal Stoltenberg. „Je to most, dočasné riešenie,“ poznamenal. Tri členské krajiny – Nemecko, Holandsko a Nórsko – sa už rozhodli prispieť, ďalšie o tom ešte rokujú. „Budeme tak lepšie pripravení vysporiadať sa s každou krízou, ku ktorej dôjde na našich hraniciach,“ poznamenal generálny tajomník NATO.