Ukrajinskú pravdu má garantovať ministerstvo pravdy

Jedným z bodov štatútu novovzniknutého ukrajinského ministerstva informácií je "zabezpečenie slobody prejavu na Ukrajine".

05.12.2014 07:18
Ukrajina, Kiev, parlament Foto:
Vlnu kritiky, nielen medzi novinármi, vyvolalo vytvorenie ministerstva informácií, ktoré navrhol prezident Petro Porošenko a následne schválil parlament (na snímke).
debata (87)

Pritom Ukrajinci ako jeden z výdobytkov oranžovej revolúcie vždy doteraz oprávnene považovali práve existujúcu slobodu slova.

„Úlohou ministerstva je bojovať s ruskou propagandou“ pokúšal sa o „spresnenie“ Anton Geraščenko, poradca ministra vnútra. Reagoval tak na nechápavé krútenie hlavou nielen Ukrajincov v súvislosti so vznikom úradu. Podľa Geraščenka citovaného charkovskou informačnou agentúrou Nahnews, medzi hlavné úlohy ministerstva „pravdy“, ako úrad už charakterizovali nielen jeho odporcovia, patrí „vysvetľovanie a kontrapropaganda v krymskom priestore a na okupovanej časti Donbasu“.

Ukrajinská novinárska obec i novinárske organizácie v zahraničí si ale myslia o vzniku „ministerstva pravdy“ čosi iné. Viacerí ukrajinskí novinári napríklad tvrdia, že vzniklo o. i. aj preto, aby prezident našiel ministerské kreslo pre Jurija Steca, blízkeho človeka, niekdajšieho generálneho producenta spravodajskej televízie 5. kanál, ktorú vlastní dodnes Petro Porošenko.

V minulých dňoch poslancom pod oknami parlamentu v Kyjeve vysvetľovali svoj postoj aj desiatky ukrajinských novinárov a spoločenských aktivistov. Nad ich hlavami sa napríklad vznášal plagát s nápisom Ahoj, Veľký brat v narážke na klasický román Georgea Orwella pod titulom 1984. Autor v ňom opisuje svet vlády totality a podporu permanentnej vojny. Akýkoľvek priestupok proti kolektívnemu mysleniu Strany je kruto potrestaný, ľudská individualita sa stáva zločinom. Z tohto diela pochádza známy výrok Veľký brat ťa sleduje!.

„Sme proti vzniku ministerstva, pretože nechápeme čím sa môže zaoberať. Nevideli sme žiadne dokumenty a texty. Vieme, iba že existuje,“ povedala pre portál Slobodnej Európy Anastasia Stanko, jedna z účastníkov protestu. Viacerí sa zhodli, že v Ukrajine je dostatok schopných novinárov, ktorí „sú dokážu viesť informačnú vojnu, len im treba dať šancu“.

„Zatiaľ to vyzerá ako snaha napraviť chyby, pravdepodobne podľa Petra Alexejeviča (Porošenka) urobené jeho volebným tímom. Rátal asi s vlastnou väčšinou v parlamente, ale nestalo sa. Možno si myslí, že na vine je neúspešná kampaň v novinách,“ cituje portál Gordonua.com Juliu Mostovuju, šéfredaktorku novín Zerkalo nedeli. Jej kolegyňa, šéfredaktorka media Glavkom Julia Lymarová otvorene kritizuje vznik ministerstva.

„Nepotrebujeme ho. Veď už existuje Štátny výbor pre televíziu a rozhlas a aj na každom ministerstve majú tlačové oddelenie. Nechápem načo je ďalší úrad,“ neskrýva nevôľu novinárka s tým, že žiadne ministerstvo nedokáže „obrátiť“ myslenie obyvateľstva, prípadne jeho časti.

Podľa Pavla Šeremeta, bieloruského televízneho komentátora sa už na jar ukáže, či vznik úradu mal opodstatnenie. Nezávislý ukrajinský politológ Leonid Švec hovorí dokonca o škodlivosti nového ministerstva pre prácu médií. „Konkrétne je to vydelením prostriedkov a vytvorením ilúzie, že sa takto dokážu vyriešiť komplikované otázky informačnej politiky,“ dodáva.

Vlnu kritiky zožal Kyjev už aj zo strany organizácie Reportéri bez hraníc, či OBSE. „Najlepšou zbraňou proti propagande je sloboda slova. Vstup vlády a vznik ministerstva je krokom späť,“ myslí si napríklad generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc Christophe Deloire. V rovnakom tóne sa vyjadrila aj Duňa Mijatovičová, predstaviteľka OBSE pre otázky slobody masmédií.

Niektoré z úloh ministerstva

  • formovať štátnu politiku týkajúcu sa činnosti médií a informačnej stratégie štátu;
  • vytvárať podmienky na rozvoj „informačnej spoločnosti“;
  • vytvoriť podmienky na štátnu kontrolu nad činnosťou médií, bez ohľadu na ich formu vlastníctva;
  • vypracovať a schvaľovať štátne normy pre televíznu výrobu;
  • uskutočňovať štátnu registráciu tlačových médií a tlačových agentúr;
  • viesť štátny register médií;
  • skúmať vplyv médií na „kolektívne vedomie spoločnosti“;
  • zabrániť škodám spôsobených občanom, ktoré vznikli v dôsledku neúplnosti, oneskorenia a nespoľahlivosti informácií, ako aj používania manipulačných informačných technológií;
  • vytvárať a schvaľovať profesionálne normy v oblasti médií a informácií;
  • vypracovať a realizovať program ochrany informačného priestoru Ukrajiny pred vonkajšími vplyvmi;
  • uskutočňovať osobitnú kontrolu žiadateľov o štátne funkcie;
  • sledovať informácie prezentované v médiách, pripravovať pre prezidenta podklady týkajúce sa informačných projektov;
  • menovať riaditeľov, námestníkov, šéfredaktorov v štátnych médiách;
  • zabezpečiť slobodu prejavu na Ukrajine.

© Autorské práva vyhradené

87 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #sloboda prejavu