Na rokovaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa v piatok vo Švajčiarsku končí, sa ale napriek ostrej kritike voči Moskve od väčšiny z 57 účastníckych krajín vraj necítil zle.
Slová predstaviteľov rôznych krajín o ruskom podiele na dianí na východe Ukrajiny sú totiž podľa neho len odrazom ich príslušnosti k určitému geopolitickému bloku. „Už som sa zúčastnil na rokovaní Valného zhromaždenia OSN i na ďalších medzinárodných stretnutiach. To, čo sa tam hovorí v rámci ‚blokovej disciplíny‘, je mi dobre známe,“ uviedol Lavrov novinárom.
V Bazileji sa ruská delegácia ako jediná snažila zmäkčiť pripravený text deklarácie k ukrajinskej kríze. Vo svojom zhrnutí prvého rokovacieho dňa preto nakoniec musel Didier Burkhalter, minister zahraničia predsedníckeho Švajčiarska, uviesť, že konsenzus sa nepodarilo dosiahnuť.
Podľa Burkhaltera sa viacero krajín OBSE domnieva, že ukrajinská kríza je výsledkom tlaku jednej členskej krajiny organizácie na inú, že zmena postavenia Krymu, ktorý sa stal súčasťou Ruska, porušuje základné princípy OBSE a že je potrebné rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.
Lavrov na tlačovej konferencii naopak kritizoval vládu v Kyjeve, ktorá podľa neho napriek Minskej dohody neurobila nič pre ústavné zmeny či pre začatie celonárodného dialógu, vrátane rokovaní so zástupcami vzbúreneckých regiónov na východe krajiny.
Na margo podľa ruskej strany nesplnenej časti Minskej dohody, týkajúcej sa práve politického dialógu, potom tiež zdôvodnil, prečo Rusko zatiaľ neumožnilo plnú kontrolu ukrajinsko-ruskej hranice v oblasti. Lavrov tiež kritizoval rozhodnutie Kyjeva odrezať povstalecké oblasti od energií a zastavenie vyplácať penzie. Na takéto „agresívne správanie“ podľa neho nabádajú ukrajinského prezidenta Petra Porošenka „zo zahraničia“.
Podľa ruského ministra nemožno z rokovaní o riešení ukrajinskej krízy vylúčiť zástupcu separatistov. Za zideologizovaný prístup označil údajné západné snahy o to, aby namiesto nich vystupovalo Rusko. „Ak z nás niekto chce neustále urobiť hlavných vinníkov a ustanoviť fórum, v ktorom by sme museli ako takí vystupovať, potom je to zle a nepodarí sa to,“ dodal Lavrov.
Pred dvadsiatimi rokmi sme sa nezaviazali uznať štátny prevrat, tvrdí Lavrov
Ruská federácia sa podpisom takzvaného budapeštianskeho memoranda o poskytnutí bezpečnostných záruk Ukrajine pred dvadsiatimi rokmi nezaviazala, že bude uznávať výsledok ozbrojeného štátneho prevratu, vyhlásil Lavrov. Ostro tak reagoval na otázku ukrajinského novinára, ktorý pripomenul, že od podpísania memoranda garantujúceho okrem iného ukrajinskú územnú celistvosť vtedajších hraníc práve v piatok uplynulo dvadsať rokov.
Zmluvu o poskytnutí záruk Ukrajine podpísali 5. decembra 1994 v Budapešti vtedajší prezidenti Ruska a USA Boris Jeľcin a Bill Clinton a britský premiér John Major. Stalo sa tak v rámci samitu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Lavrov s novinármi hovoril na rokovaní ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorú sa KBSE v roku 1995 transformovala.
Podľa budapeštianskeho memoranda sa pred dvoma desaťročiami Ukrajina zriekla statusu jadrového štátu. Signatári sa okrem iného zaviazali rešpektovať ukrajinskú nezávislosť a suverenitu v rozmedzí vtedy platných štátnych hraníc, zdržať sa hrozby silou alebo použitím sily proti tejto krajine alebo sa zdržať použitia ekonomického nátlaku na Ukrajinu v snahe ovplyvniť jej politické smerovanie.
„Garancie predpokladajú záväzok podpisujúcich krajín nepoužiť jadrové zbrane proti krajine, ktoré tieto garancie dávajú,“ poznamenal Lavrov. Minister zahraničia krajiny, ktorá predtým v tomto roku anektovala ukrajinský polostrov Krym, potom vypočítal niektoré z politických záväzkov signatárov zmluvy, vrátane tých, ktoré sa týkajú uznávania ukrajinskej suverenity, územnej celistvosti a jej politickej nezávislosti.
„Nie je tam záväzok uznávať výsledok ozbrojeného štátneho prevratu. Ďakujem,“ dodal v súvislosti so zvrhnutím bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.