Aj v piatok sa totiž bojovalo hlavne o strategické medzinárodné letisko v Donecku. Nie je preto vylúčené, že aj najnovšie prímerie s odkladom o niekoľko dní, čo začína byť ukrajinskou špecialitou, stihne rovnaký osud.
„Ukrajinský generál Volodymyr Askarov a jeho kolega generál Alexandr Lencov, ktorý zastupuje vrchného veliteľa ruských pozemných vojsk, pokračujú vo vyjednávaní,“ oznámili agentúry v súvislosti s aktivitami oboch generálov stojacich na čele ukrajinsko-ruskej komisie na kontrolu prímeria.
Verbálne pokoj zbraní, ako jednej z hlavných podmienok riešenia situácie na Ukrajine, podporujú aj USA, Rusko i Európa. V prvých dvoch prípadoch to dokumentovali výsledky najnovšieho rokovania šéfov diplomacií Sergeja Lavrova a Johna Kerryho vo švajčiarskom Bazileji. Postoj Európy je však iná kapitola. Podľa viacerých politológov akoby sa stále obávala vysloviť jasne svoj postoj.
„Život je pestrejší, spoločenský vývoj nielen na Ukrajine, ale nikde na svete predsa nie je futbalový zápas, pri ktorom drukujeme jednému mužstvu a na fanúšikov druhého sa vrháme násilím ako Pravý sektor,“ pripomenul v komentári český portál Novinky.
A na Ukrajine zatiaľ napriek opakovane vyhlasovaným prímeriam sa stále prelieva krv. Čím jej bude viac, tým ťažšie bude hľadanie spoločnej reči medzi vzbúreným východom a súčasnou mocou v Kyjeve. Prezident Porošenko je napriek tomu optimista. V najnovšom vydaní novín Wall Street Journal tvrdí, že po dvadsiatich troch rokoch je koniec ukrajinskému lavírovaniu medzi Východom a Západom.
„Absolútna väčšina našich občanov chce Ukrajinu európsku a aby ostala jednotnou. Napriek tomu štátne riadenie čaká decentralizácia s cieľom stimulovať rast regiónov a posilniť právomoci miestnej komunity,“ sľubuje hlava štátu. Zároveň odmieta federáciu ako jediné možné východisko z krízy. „Pre Ukrajinu je to cudzia myšlienka, pokus rozdeliť krajinu,“ tvrdí okrem iného Porošenko v autorskom článku v novinách Wall Street Journal.
Podľa viacerých pozorovateľov však ostáva otázkou, či vzbúrené samozvané republiky v Donecku a Luhansku sú ešte ochotné po neúspešných pokusoch o zastavenie paľby súhlasiť s federálnym usporiadaním štátu.
Aj ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov musel v piatok v Bazileji pripustiť, že predchádzajúca dohoda o prímerí nepriniesla očakávané ukončenie násilia na východe Ukrajiny, aj keď vraj do značnej miery ho znížila.
Svetlom v tuneli neistoty a politických intríg na Ukrajine i ďaleko za jej hranicami by mohli byť už spomínané pokračujúce rozhovory za účasti Porošenkom pozvaných vojenských odborníkov. Ich cieľom je zabezpečenie toľko proklamovanej deliacej línie, ktorú by dodržiavali obe strany sporu. Či sa v rámci spomínaného kroku podarí stiahnuť ťažké zbrane ukrajinských vojakov aj povstalcov 15 kilometrov do vnútrozemia a do dvojnásobnej vzdialenosti delostrelecké systémy, by sa malo potvrdiť v najbližší utorok. V deň nadobudnutia začiatku platnosti najnovšie avizovaného prímeria.
Dianie súvisiace s Ukrajinou
- Ruská federácia sa podpisom takzvaného budapeštianskeho memoranda o poskytnutí bezpečnostných záruk Ukrajine pred dvadsiatimi rokmi nezaviazala, že bude uznávať výsledok ozbrojeného štátneho prevratu, vyhlásil v piatok ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov. Reagoval tak na otázku ukrajinského novinára, ktorý pripomenul, že od podpisu memoranda garantujúceho okrem iného ukrajinskú územnú celistvosť vo vtedajších hraniciach práve v piatok uplynulo dvadsať rokov.
- Francúzsky prezident François Hollande v piatok vyzval Vladimira Putina, aby sa namiesto obracania do minulosti sústredil na budúcnosť a pomohol ukončiť napätie na Ukrajine. Reagoval tak na štvrtkové posolstvo ruského lídra o stave Ruskej federácie, v ktorom obvinil Západ zo snáh spustiť okolo Ruska novú železnú oponu.