Foto: SITA/AP, Rodrigo Abd
Po veľkých protestoch ho režim prezidenta Nicolasa Madura obvinil z vyvolávania nepokojov, vraždy aj terorizmu. Rozhovor s Tintoriovou vznikol na konferencii Forum 2000: Nespokojná demokracia.
Váš manžel je vo väzení. Nebolo by pre vás jednoduchšie, keby ste verejne nevystupovali?
Naša dcéra Manuela má päť rokov a syn Santiago takmer dva. Je zložité, že nie sme spolu. Snažím sa však brániť ľudské práva a pomáhať Leopoldovi. Nielen za neho. Chcem otvorene hovoriť o tých, čo zomreli, čo ich mučili, čo skončili za mrežami. O rodinách politických väzňov vo Venezuele. Prepustenie Leopolda žiadal aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva. Chceme teda len, aby venezuelská vláda takéto rozhodnutie rešpektovala.
V súčasnosti čelí Venezuela ekonomickým problémom. Ako sa to prejavuje?
Sme v ekonomickej kríze. Žijeme v strachu. V priemere každých dvadsať minút zomrie Venezuelčan pri násilnom zločine. Sme zúfalí, frustrovaní.
Máte nádej, že sa z toho krajina dostane?
Mám. Leopoldo verí v spravodlivosť. Aj keď je izolovaný a porušujú jeho ľudské práva. Reprezentuje zmenu. Mnoho Venezuelčanov cíti, že teraz máme vládu, ktorá sa správa nedemokraticky. Zložky moci nie sú oddelené. Médiá sú pod kontrolou alebo na ne vytvárajú neprimeraný tlak. V roku 2008 ešte režim Huga Cháveza zakázal Leopoldovi uchádzať sa o verejné úrady. Môj manžel sa potom sústredil na sociálne problémy. Tie momentálne spájajú chávistov aj nechávistov.
Naozaj?
Stojíme spolu v radoch na jedlo, na lieky, na lekára. Nie som politička, som matka. Ale snažia sa ma zastrašiť, ako aj ostatných ľudí z opozície.
Ste v kontakte s manželom?
Môžem ho navštíviť. Aj deti a rodičia. Ale nikto iný.
Keď ste povedali, že sociálne problémy spájajú chávistov aj opozíciu, čo to znamená pre Venezuelu?
Nestojíme spolu len v radoch na jedlo. Vo februári začali protesty študenti, viacerých zatkli, a tak demonštrácie pokračovali. Do ulíc vyšli tisíce ľudí. Dvanásteho februára, keď sa pochod končil, Leopoldo sa prihováral ľuďom a vyzýval na pokojné protesty. Ozbrojená chávistiská skupina, takzvaní Colectivos, sa dostala do sporu s políciou. Výsledkom bola smrť študentov Juana Carlosa Montoyu, ktorý bol chávista, a Basila Da Costu, ktorý patril k opozícii. Dvaja Venezuelčania zomreli. Žiadame spravodlivosť. Nielen pre Basila. Pre všetkých.
Preto bojujeme za rešpektovanie ľudských práv. V prvom rade máte mať právo na život. A momentálne toto právo vo Venezuele nemáme. Rodina Juana Carlosa Montoyu žiada spravodlivosť, matka Basila Da Costu to žiada. Sme v tom spolu. Od protestov vláda zatkla viac ako tritisíc ľudí. Zaznamenali sme desiatky prípadov mučenia, predpokladáme, že mnoho ďalších nie je zdokumentovaných. Desiatky politických väzňov zostávajú za mrežami. Medzi nimi aj Leopoldo.