"Z nórskej perspektívy by bol vstup Švédska a Fínska do aliancie veľmi vítaný,“ tvrdí Paal Hilde z Nórskeho inštitútu pre obranné štúdie. "Pravdepodobne by to ešte prispelo k zjednodušeniu vojenskej spolupráce. Všetky krajiny by boli kryté článkom 5 NATO o kolektívnej obrane,“ pripomína pre Pravdu odborník.
Aj podľa Magnusa Nordenmana z Atlantickej rady vo Washingtone by Nórsko privítalo, keby sa jeho severskí susedia stali členmi NATO. "Nórsko sa jednoznačne vyjadrilo, že momentálne Fínsko a Švédsko nespadajú pod kolektívnu obranu aliancie a nezmení sa to, kým nebudú členmi,“ povedal pre Pravdu Nordenman. "Ne je však pravdepodobné, aby Oslo tlačilo Štokholm a Helsinki do nejakého rozhodnutia. Nóri si uvedomujú, že by to domácej debate vo Švédsku a Fínsku neprospelo,“ uviedol analytik.
Snaha ďalších severských krajín vstúpiť do NATO by určite vyvolala reakcie Moskvy. V lete pred tým varoval Sergej Markov, ruský politik a politológ blízky Kremľu. Švédi sa v októbri v prieskume verejnej mienky vyjadrili, že 37 percent z nich by sa k NATO pridalo, 36 percent bolo proti. Bolo to vôbec prvý raz, čo väčšina obyvateľov krajiny vo výskume povedala aliancii áno. Vo Fínsku sa podpora vstupu pohybuje okolo 25 percent. Viac ako polovica respondentov však vníma Rusko ako hrozbu. Kremeľ svojimi postupmi v posledným mesiacoch hrá do karát stúpencom členstva. Ruské letectvo pravdepodobne viacnásobné narušilo vzdušný priestor severských krajín a Švédsko vo svojich vodách nedávno neúspešne lovilo neznáme plavidlo. Nemuselo byť ruské, ale incident prispel k neistej atmosfére. Stále sa však dá predpokladať, že Štokholm aj Helsinki budú postupovať v súvislosti s možným vstupom do aliancie veľmi opatrne.
Unáhliť sa nechce ani Nórsko. V regióne Finnmark, ktorý susedí s Ruskom, plánuje najväčšie vojenské cvičenie za polstoročie. Oslo sa však poponáhľalo s vysvetlením, že cvičenie nemá nič spoločné so súčasnými napätými vzťahmi Západu a Moskvy. Manévre majú názov Joint Viking a v marci na budúci rok sa na nich zúčastní päťtisíc nórskych vojakov.
"Chceme ukázať, že sme prítomní v každom regióne Nórska. Minulú jeseň sme zorganizovali cvičenie v regióne Hordaland. Teraz prišla na rad oblasť západný Finnmark,“ vyhlásil pre verejnoprávne médiá NRK Lars Petter Kole z generálneho štábu nórskych ozbrojených síl.
"Reakcia Nórska na ukrajinskú krízu je tradičná v tom zmysle, že Oslo dáva ešte väčší dôraz na politiku vzťahov s NATO a najmä s USA,“ uviedol Hilde. "Cieľom je dať signál Rusku, že nórsku bezpečnosť garantuje aliancia. Stručne sa dá povedať, že ukrajinská kríza priniesla zvýšené obavy Osla z Moskvy, neviedla však k veľkej zmene bezpečnostnej politiky,“ vysvetlil Hilde.
Nórsko nie je členskou krajinou Európskej únie, pridalo sa však k ekonomickým sankciám EÚ proti Rusku v súvislosti s agresívnymi krokmi Moskvy na Ukrajine.
"Máme krátku pozemnú hranicu v dĺžke 196 kilometrov a veľmi dlhú námornú hranicu s Ruskom. Najmä pre druhú menovanú je nevyhnutné, aby sme udržiavali pomerne blízke kontakty bez ohľadu na politickú klímu,“ povedal pre Pravdu o vzťahoch Osla a Moskvy Hilde. "Dokonca aj počas studenej vojny pokračovala spolupráca v rôznych oblastiach spoločného záujmu,“ pripomenul odborník.
"Obávame sa, že situácia so sankciami ovplyvní hospodárske kontakty v dlhodobejšom horizonte,“ uviedla v novembri pre Pravdu Cecilie Hansenová, starostka samosprávnej oblasti Sør-Varanger, ktorá sa nachádza v regióne Finnmark. "Samozrejme, musím povedať, že chápem zavedenie sankcií, lebo Rusko porušilo medzinárodné právo. Ak sa však nenájde riešenie na vyššej medzinárodnej úrovni, naša spolupráca bude narušená,“ povedala Hansenová na Fóre pre cezhraničnú spoluprácu, ktoré sa konalo v ruskom Nikli a nórskom Kirkenese.