Rozsiahly dokument hovorí o technikách, ktoré po útokoch z 11. septembra 2001 pri vypočúvaní teroristov využívala Ústredná spravodajská služba (CIA). Postupy ako simulované topenie (takzvaný waterboarding) či odopieranie spánku schválil po súhlasných stanoviskách vládnych právnikov predchádzajúci prezident George Bush. Súčasný šéf Bieleho domu Barack Obama ich v roku 2009 zakázal.
Poučenie?
"Osvetlíme dostatočne tento problém, aby sme z toho vyvodili dôsledky a podobné neefektívne metódy nepoužívali aj v budúcnosti? Možno. A azda, ako občania a krajina, sa dokážeme poučiť z chýb, aby sme ich už neopakovali,“ reagoval Ritz, ktorý k problematike vypočúvania vystupuje vo veľkých svetových médiách ako CNN či New York Times.
Dokument tvrdí, že použité postupy ani v jednom zo skúmaných prípadov neviedli k odhaleniu bezprostredne hroziaceho útoku. Správa tiež uvádza, že dôležité informácie v skutočnosti dokázala tajná služba získať aj bez využitia drsného vypočúvania.
"Program CIA bol oveľa brutálnejší ako to, čo bolo prezentované politikom a americkej verejnosti,“ uviedla včera vo vyhlásení senátorka Dianne Feinsteinová. Podľa nej tajná služba nikdy poriadne neskúmala efektivitu použitých postupov, napriek kritike, ktorá zaznievala aj z radov CIA. "Zo 119 väzňov, ktorých agentúra vypočúvala počas existencie programu, bolo najmenej 26 zadržaných neprávom,“ tvrdí demokratická šéfka výboru Senátu pre tajné služby. Správa uvádza, že jeden z väzňov zomrel od chladu. Zadržaných držali v absolútnej tme a ako toaleta im slúžila len malá nádoba. Boli vystavení aj fackám a úderom do tváre, museli byť nahí a kúpali ich v ľadovej vode. Medzi vyhrážkami väzňom sa ocitli aj hrozby, že skočia už len v rakve a že ublížia ich rodinám.
"Dejiny nás budú posudzovať podľa našej oddanosti spravodlivej spoločnosti, ktorá sa riadi zákonmi, a podľa našej ochoty čeliť nepríjemnej pravde a povedať, že také niečo sa už nikdy nesmie stať,“ vyhlásila Feinsteinová. "Zverejnenie 500-stranového súhrnu neodstráni škvrnu na charaktere krajiny, ale je to odkaz našim ľuďom a svetu, že Amerika je dosť veľká na to, aby dokázala priznať, keď sa mýlila,“ povedal politička.
Kritika správy
"Sme šťastní, že máme mužov a ženy, ktorí tvrdo pracovali v CIA a slúžili v našom mene. Sú to vlastenci a ak je v správe čokoľvek, čo to spochybňuje, tak je to omyl,“ uviedol pre CNN exprezident Bush.
Celkovo má správa viac ako šesťtisíc strán, na verejnosť sa teda nedostala ani desatina. CIA dlho bojovala o to, aby sa dokument vôbec nezverejnil. Prezident Obama síce nie je proti jej publikovaniu, ale Biely dom má predsa len obavy. Minulý týždeň agentúra Bloomberg informovala, že na Feinsteinovú sa obrátil minister zahraničných vecí John Kerry. Diskutoval s ňou o načasovaní zverejnenia správy. Demokratka Feinsteinová sa najviac snažila, aby správa vznikla. Trvalo to štyri roky.
Najmä republikánski kritici tvrdia, že zverejnenie detailov o drsných vypočúvacích technikách nahráva nepriateľom Ameriky.
"Zahraničné vlády sa nás obrátili a hovoria, že ak správu zverejníme, bude to viesť k násiliu a mŕtvym. Naše tajné služby tiež došli k záveru, že povedie k násiliu a mŕtvym,“ vyhlásil pre televíziu CNN Mike Rogers, republikánsky predseda výboru Snemovne reprezentantov pre tajné služby.
Biely dom nariadil posilnenie bezpečnosti amerických zariadení najmä na Blízkom východe. V správe sa nevyskytujú mená ľudí, ktorí sa podieľali na programe. CIA však aj tak podľa spravodajskej stránky Daily Beast preverí, či nie sú v ohrození. Dokument neuvádza ani krajiny, kde boli tajné americké väznice, v ktorých vypočúvali zadržaných. Jedna z nich sa mala nachádzať aj v Poľsku. V júli to konštatoval Európsky súd pre ľudské práva. Varšava sa proti verdiktu odvolala.
Nikoho neobvinia
V súvislosti s faktami v správe nebude americké ministerstvo spravodlivosti nikoho vyšetrovať. "Bol som tvrdým kritikom simulovaného topenia a iných techník. Ich využitie ministerstvo spravodlivosti skúmalo a dospelo k záveru, že nikoho neobviní. Myslím si, že je to správne rozhodnutie,“ reagoval pre Pravdu Robert Turner z Centra pre národno-bezpečnostné právo na Univerzite vo Virgínii.
"Chyby, ktoré sa stali, mimoriadnym spôsobom poškodili Ameriku. Nemám však dôvod pochybovať o tom, že právnici, ktorí povolili tieto techniky, verili, že nerobia nič nesprávne,“ myslí si Turner, podľa ktorého nebolo ani potrebné správu zverejniť. Dokument vraj dáva do ruky argumenty skupinám ako Al-Kajdá a môže prispieť k tomu, že teroristi lepšie pochopia postupy CIA.
"Zverejnenie správy by však nikoho neohrozilo, keby sme nerobili to, čo sme vykonali,“ upozorňuje Ritz.