Prezident naučí Turkov po osmansky

Recep Tayyip Erdogan, turecký prezident, ktorého pre autoritárske sklony neprajníci volajú Sultán, znova potvrdil svoju spätosť s osmanským a islamským odkazom. Na minulosť, od ktorej niekdajšiu Osmanskú ríšu pred deviatimi desaťročiami odstrihol zakladateľ modernej Tureckej republiky Mustafa Kemal Atatürk, chce Erdogan nadviazať zavedením osmančiny ako povinného predmetu na stredných školách.

10.12.2014 10:17
Erdogan, turecký prezident Foto:
Deti na plagáte za chrbtom Recepa Tayyipa Erdogana píšu latinkou slovo republika. Turecký premiér chce, aby sa školáci učili písať aj osmanským variantom arabského písma.
debata (4)

Osmanská turečtina bola úradným jazykom Osmanskej ríše až do dvadsiatych rokov minulého storočia. Vtedy tento jazyk, používajúci veľa arabských, perzských i gréckych výrazov a turecký variant arabského písma, Atatürk nahradil takzvanou hrubou turečtinou. Z reči, ktorou hovoril prostý ľud, sa stal spisovný jazyk, zbavený cudzích nánosov. Arabské písmo vystriedala latinka, ktorá lepšie ladila s novou, západnou orientáciou krajiny a s odklonom svetskej republiky od islamu ako štátneho náboženstva.

Erdoganovo rozhodnutie zaradiť osmančinu do školských osnov vyvolalo ostrú kritiku stúpencov sekularizmu, ktorí hlavu štátu obviňujú z islamizácie spoločnosti. „Ak sa pokúsite nasilu učiť osmančinu, nik, ani celá vaša armáda, nedonúti moju dcéru chodiť na tie hodiny,“ odkázal prezidentovi cez noviny Zaman opozičný politik Selahattin Demirtaš.

Prezident ráta s odporom, ale ani ten ho vraj nezastaví. „Sú aj takí, ktorí nechcú, aby sa to vyučovalo,” povedal v pondelok na zasadaní Rady pre náboženstvo v Ankare. "Je to veľmi nebezpečné, " dodal podľa agentúry Anadolu. "Či sa im to páči, alebo nie, osmanský jazyk sa v tejto krajine bude učiť a vyučovať.“

„To nie je cudzí jazyk, to je variant tureckého jazyka, ktorý nikdy nebude zastaraný,“ zdôraznil Erdogan. Podľa neho znalosť osmančiny pomôže Turkom znovuobjaviť svoju minulosť a čítať staré dokumenty i nápisy na náhrobkoch. „História spočíva v týchto náhrobkoch. Môže byť väčšia slabosť než nevedieť to?“ položil rečnícku otázku, pričom Atatürkovu jazykovú reformu prirovnal k „preťatiu našich krčných žíl.“

Prezidentovi kritici tvrdia, že ide o jeho ďalší pokus o zničenie Atatürkovej sekulárnej reformy založenej na prísnom oddelení náboženstva a štátu. Premiér Ahmet Davutoglu tieto výčitky odmietol. „Prečo sú takí alergickí na históriu? Prečo nenávidia túto kultúru? To sa nedá pochopiť,“ cituje ho Zaman.

Erdogan už vlani presadil zrušenie dlhoročného zákazu vstupu dievčat a žien do škôl i úradov s moslimskými šatkami na hlavách. Minulý mesiac pobúril feministky vyhlásením, že postavenie žien nemôže byť rovné mužom, lebo by to bolo proti islamu. Žiadal tiež, aby vyučovanie islamského náboženstva a hodiny štúdia Koránu boli povinné „ako fyzika“ a učiteľom nariadil, aby školákov učili, že Ameriku objavili moslimskí cestovatelia stovky rokov pred Krištofom Kolumbom.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #Turecko #Recep Tayyip Erdogan #jazyky