Nadácia vo svojom vyhlásení tiež tvrdí, že zákony brániace rozsiahlej kontrole prístupu na internet má teraz zlé alebo vôbec žiadne vyše 84 percent krajín zahrnutých do web indexu, pričom vlani to bolo 63 percent. Kvôli dôkladnému monitorovaniu a cenzúre má najmenej 1,8 miliardy užívateľov internetu malé či vôbec žiadne súkromie a slobodu vyjadrovania on-line.
„Je načase uznať internet ako základné ľudské právo,“ zdôrazňuje sa vo vyhlásení. „To znamená zaručiť dosiahnuteľný prístup pre všetkých, zabezpečiť doručovanie internetových paketov bez obchodnej alebo politickej diskriminácie a chrániť súkromie a slobodu užívateľov webu bez ohľadu na to, kde žijú.“
Krajiny, ktoré najmenej umožňujú ľuďom mať prospech z internetu, sú podľa nadácie Jemen, Barma a Etiópia. Naopak najlepšie sú na tom Dánsko, Fínsko, Nórsko, Británia, Švédsko a USA.
Hodnotenie, do ktorého bolo tento rok zahrnutých 86 štátov, berie do úvahy okrem iného prístup k internetu a slobodu a otvorenosť internetového prostredia. Ukazuje sa, že poradie web indexu – ktorý meria ekonomický, sociálny a politický prospech, ktorý z internetu majú jednotlivé krajiny – je silne späté s výškou príjmov obyvateľov. Bohaté krajiny, ako sú škandinávske štáty, už tretí rok po sebe zaujímajú najvyššie priečky, zatiaľ čo najchudobnejší živoria na dne rebríčka.
Zvýšená pozornosť sa začala venovať tejto téme po odhaleniach bývalého bezpečnostného experta americkej Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) Edwarda Snowdena. Ten vlani prostredníctvom médií zverejnil veľké množstvo utajovaných dát svedčiacich o rozsiahlom sledovaní telefonických hovorov a komunikácie na internete americkými tajnými službami.