Podľa neho dôvodom problému bol vypnutý transpondér, teda rádiový odpovedač vojenského lietadla, ktorý spôsobil, že lietadlo bolo pre komerčné radary neviditeľné.
Švédsko vyslalo k vojenskému lietadlu stíhačky kvôli jeho identifikácii. Bydén ale odmietol prezradiť, ktorej krajine lietadlo patrilo. Švédske úrady však neskôr oznámili, že lietadlo bolo ruské. Na ruskom ministerstve obrany v Moskve v sobotu nikto nechcel správu potvrdiť. V nedeľu už ruské ministerstvo obrany túto informáciu oficiálne poprelo.
Informáciu, že išlo o ruské vojenské lietadlo, potvrdil neskôr aj švédsky minister obrany Peter Hultqvist. „Hovoríme o ruskom vojenskom lietadlo. Identifikovali sme ho vďaka pilotom švédskych stíhačiek. Je to vážne, neprípustné a veľmi nebezpečné,“ vyhlásil Hultqvist.
Do tragédie chýbala jediná minúta
„Vojenské lietadlo nemalo zapnutý odpovedať, ale zbadali sme ho na radare a varovali riadiace stredisko civilného letectva v Malmö. Stroj však zrazu zmenil kurz a uvedomil som si, že by sa mohol do minúty zraziť s civilným lietadlom,“ opisuje horúce chvíle Daniel Josefsson z vojenského veliteľstva v Luleå novinárom.
„Ihneď sme opäť zavolali na stredisko a rozhodli sme sa civilné lietadlo odkloniť. Zabránili sme katastrofe,“ dodal Josefsson.
Kvôli vypnutému transpondéru nemalo švédske letectvo informácie o tom, v akej výške sa vojenské lietadlo pohybuje. Videli len bodku na radare a tak muselo väčšie lietadlo uhnúť z cesty.
„Obloha bola zamračená. Ak by sme na to neprišli my, piloti nemali šancu sa navzájom zbadať. Mohlo to skutočne dopadnúť veľmi zle,“ dodal Josefsson.
K podobnému incidentu došlo v marci, keď bez zapnutého transpondéru letelo ruské lietadlo a dostalo sa do vzdialenosti len sto metrov od lietadla SAS, ktoré tiež vzlietlo z Kodane.