Najdôležitejším bodom rokovaní s prezidentom Petrom Porošenkom bolo rozdelenie pomoci Ukrajine medzi jednotlivými členmi V4. „Slovensku pripadla oblasť energetickej bezpečnosti a bezpečnostných zložiek štátu,“ informoval Lajčák. „Pomáhať znamená aj zodpovednosť,“ dodal.
„Druhým rozmerom návštevy z mojej strany bolo pokračovanie rozhovorov, ktoré sme mali počas nedávnej návštevy prezidenta Porošenka v Bratislave. Konkrétne ide o spoločné zasadnutie vlád oboch krajín, ktoré chceme uskutočniť čo najskôr. Po sformovaní kabinetu Arsenija Jaceňuka som už hovoril konkrétne o termínoch, ako aj o témach, ktoré navrhujeme,“ povedal pre Pravdu minister Lajčák.
Zároveň pripomenul, že spomínaná forma spolupráce v rôznych projektoch sa osvedčila aj v prípade dialógu s Českom, Poľskom, Maďarskom, ale aj s Rakúskom.
Namiesto do únie na vojnu?
Zatiaľ čo krajiny V4 si delili oblasti pomoci Ukrajine aj zodpovednosť za ne, Ukrajinci žijú starosťami, ktoré im prináša súčasná spoločenská kríza a dosah občianskej vojny na juhovýchode v Donbase.
„Chceme ísť do Európskej únie, nie do vojny,“ reaguje mládenec Mikola, poslíček v jednom z kyjevských hotelov, na žiadosť ministra obrany Stepana Poltoraka na zvýšenie počtu aj tak rastúcej armády ešte o 40-tisíc brancov. Nerád by menil obľúbenú prácu za neistotu v oblasti tzv. protiteroristickej operácie či niekde na hraniciach s Podnesterskom.
V Kyjeve idú na odbyt kahančeky
Žiť a prežiť dôstojne je dnes úlohou väčšiny Ukrajincov. Pociťujú to najmä obyvatelia väčších miest. Aj keď existujú určité špecifiká. V Kyjeve napríklad nedávne vyhlásenie starostu Vitalija Klička, že „v kyjevských bytoch sa nikdy nebudú vypínať dodávky tepla“, dočasne ľudí upokojilo. Vzápätí vyvolalo vlnu nevôle jeho plánované dvojnásobné zvýšenie cien v mestskej doprave, ktoré by sa podľa Klička malo stať realitou v januári alebo vo februári.
„Ak zoberiete do úvahy, že v obrovskej metropole využíva väčšina občanov služby mestskej dopravy štyri- až šesťkrát denne, zistíte, že ho to bude čoskoro stáť tretinu mesačného príjmu,“ povedal pre Pravdu Maksim, ktorý do centra mesta cestuje denne z konečnej stanice metra Lisova ležiacej na ľavom brehu Dnepra.
Obavy Kyjevčanov vyvoláva stále spomienka na začiatok decembra, keď v nočných 15-mínusových mrazoch vypli dodávku elektriny. A tak na odbyt idú stále rôzne elektrické ohrievače a svetlo majú „garantovať“ o. i. malé voskové kahančeky, po ktorých sa v obchodoch tiež len tak zapráši. Vinníkom za spomínané zastavenie dodávky elektriny je podľa ministra Ostapa Semeraka „politika a ruská strana“, pretože dodávky elektriny prerušili podľa neho ruské firmy, ktoré sú majiteľmi ukrajinských rozvodových sietí a takto sa vraj pomstili za protiruské sankcie.
V dvojmiliónovom Charkove majú podľa ukrajinských médií problémy zase s dodávkami vody a v Odese s rastúcou kriminalitou. V tejto súvislosti sa čoraz viac hovorí o tzv. treťom Majdane. Najnovšie na to upozornil bývalý šéf ukrajinskej zahraničnej rozviedky Nikolaj Malomuž. „Rusko sa bude pokúšať využiť zlú sociálno-ekonomickú situáciu, ktorá sa očakáva na budúci rok, na zmenu prorusky orientovanej vládnej moci,“ cituje Malomuža agentúra UNIAN.
Podľa neho očakávaný stav vyvolá tretí a nekontrolovateľný Majdan, ktorý bude znamenať zmenu vo vedení štátu. „Na jej pozadí sa Rusko domnieva, že bude rozhodovať o politickej budúcnosti krajiny, o nových lídroch v predčasných prezidentských a parlamentných voľbách,“ dodáva bývalý šéf zahraničnej rozviedky.