V rozhovore s britskou stanicou BBC povedal, že by bolo lepšie, keby sa táto po stáročia trvajúca tradícia skončila „v dobe veľmi populárneho dalajlámu“.
Či bude v budúcnosti nejaký ďalší dalajláma, podľa neho bude záležať na okolnostiach po jeho smrti a „na tibetskom ľude“.
Dalajláma, ktorý žije v indickom exile, takisto pripomenul, že jeho úloha už naďalej nezahŕňa politické záväzky, ktoré v roku 2011 odovzdal volenému vodcovi tibetskej exilovej vlády. Čína opakovane uviedla, že ďalšieho dalajlámu vyberie Peking.
V rozhovore sa tiež vyjadril k nedávnym prodemokratickým protestom v Hongkongu. Podľa jeho mienky v nich Británia, pod ktorou koloniálnou správou Hongkong do roku 1997 patril, kým sa vrátil pod vládu Pekingu, zaujala k Číne príliš „mäkký postoj“.
Viac by podľa dalajlámu ale malo konať aj medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo demokraciu v Číne. „Čína si nesmierne želá zapojiť sa do hlavného prúdu svetovej ekonomiky,“ povedal. „Mala by byť vítaná, ale zároveň má slobodný svet povinnosť priviesť Čínu k hlavnému prúdu demokracie – a to vo vlastnom záujme Číny,“ dodal.
Dalajláma utiekol do Indie v roku 1959, keď čínski vojaci zničili pokus o povstanie v Tibete. Peking sa na dalajlámu ako držiteľa Nobelovej ceny za mier pozerá ako na separatistu, hoci on sám teraz propaguje vo vzťahoch s Čínou „strednú cestu“ – autonómiu, ale nie nezávislosť pre Tibet.