Zástupkyňa WHO Elizabeth Hoffová povedala, že situácia v Sýrii je pri prechode krajinou zlá na prvý pohľad, pretože všade je vidieť ľudí s amputovanými končatinami.
Konflikt trvá od jari 2011 a má na konte vyše 200-tisíc životov. Hoffová povedala, že sýrsky zdravotnícky systém kolabuje. Polovica štátnych nemocníc nie je v prevádzke a starostlivosť o chorých a ranených je preto nesystémová. Sýrska vláda nepúšťa do oblastí, ktoré ovládajú rebeli, humanitárne konvoje a blokuje aj dodávky chirurgických potrieb – obväzov alebo injekčných ihiel.
„Problém je, že zásobovanie nie je pravidelné. Vláda povoľuje konvoje len občas,“ dodala Hoffová.
Šíria sa choroby, ktoré v Sýrii neboli
Navyše sa tu začínajú objavovať choroby, ktoré sa v Sýrii predtým nevyskytovali – napríklad tropická myiáza (ochorenie spôsobené parazitovaním lariev niektorých múch v ľudskom tele). V Ghúte východne od Damašku zaznamenali prípady tuberkulózy, ktorá sa šíri kvôli veľmi zlým hygienickým podmienkam. Vojaci miesto dlhodobo obliehajú a okrem iného tam viaznu dodávky vody.
OSN vo štvrtok požiadala darcov pre budúci rok o rekordných 8,4 miliardy dolárov pre 18 miliónov Sýrčanov, ktorí budú potrebovať pomoc či už ako utečenci v susedných krajinách, alebo ako ľudia, ktorí prišli o zázemie vo vlastnej krajine.
Foto: SITA/AP, Hussein Malla
Na tento rok žiadala OSN o 2,28 miliárd dolárov a nepodarilo sa jej získať ani polovicu. Pre utečencov v okolitých krajinách žiadala 3,74 miliardy dolárov a vyzbierala spolu 57 percent z nich. Podľa štatistík najviac peňazí na pomoc Sýrčanom poskytli USA, ktoré uhradili 38 percent vybranej sumy. Európska komisia poskytla 13 percent, Veľká Británia osem a Kuvajt sedem percent.
OSN chce nabudúce zmeniť štruktúru pomoci a časť peňazí má ísť do projektov na rozvoj územia, na ktorých Sýrčania žijú v hostiteľských krajinách, takže z toho budú mať prospech aj miestni občania. Ide predovšetkým o rozvoj sanitárnej infraštruktúry a tiež školstva.