Prezident Putin prirovnal Rusko k medveďovi, ktorý musí byť v strehu, aby neprišiel o zuby i pazúry a nezodrali ho z kože. Je to signál, že vo vzťahoch so Západom sa nechystá cúvnuť?
Podľa Putinových predstáv sa okolitý svet nezaoberá ničím iným iba snahou zbaviť Rusko jeho raketovo-jadrového potenciálu. Na tom nie je nič nové. Naznačoval to už dávnejšie. Putin verí, že Rusko žije v obkľúčení nepriateľov, keď sa ústupky robiť nedajú. Tie kompromisy, ktoré žiada Západ, on nevníma ako kompromisy, ale ako porážku. Opakovane vyhlasuje, že o otázke Krymu nemieni ani diskutovať. Nedokážem si predstaviť, že by sa Západ dokázal zmieriť s anexiou Krymu či akýmkoľvek zabratím územia nejakého európskeho štátu jeho susedom v 21. storočí.
Zo Západu však zaznievajú aj signály ochoty oddeliť otázku Krymu od problému východnej Ukrajiny. Nemožno tak vnímať napríklad skutočnosť, že summit EÚ vo štvrtok sprísnil sankcie proti Krymu, ale tie, ktoré prijal v reakcii na podiel Ruska na konflikte v Donbase, ponechal nezmenené, aby zostal priestor na vyjednávanie?
Je možné, že Západ sa snaží oddeliť krymské sankcie, ktoré sú, takpovediac navždy, od ostatných, aby si uvoľnil ruky za rokovacím stolom. Osobne však nevidím predmet vyjednávania, pri ktorom by sa dal spraviť obchod. Pozícia Ruska je totiž taká, že v otázke východnej Ukrajiny nie je stranou konfliktu. Nemôže tak na seba prevziať nijaké záväzky a v dohode ich dať na papier. Aké záväzky by na seba mohla vziať Moskva, keď tvrdí, že ide o vnútroukrajinský konflikt?
Putin však pripúšťa, že má vplyv na doneckých a luhanských lídrov, či nie?
Áno. Pokračovanie by však mohlo znieť takto: „Môžeme požiadať donecké a luhanské vedenie… Je to ale na nich, či nám vyhovejú, alebo nie.“ To nie sú podmienky na uzavretie dohody.
Putin na štvrtkovej tlačovej konferencii sľúbil, že Rusko je pripravené napomôcť urovnanie situácie na Ukrajine. Nepovedal síce, že si želá obnovenie jednotnej Ukrajiny, použil však termín „spoločný politický priestor“, v ktorom by podľa neho separatisti mohli koexistovať s Kyjevom. Čo si pod tým treba predstaviť?
Pod spoločným politickým priestorom si môžete predstaviť hocičo.
Keď hocičo, tak aj niečo, čo by uspokojilo obe strany a dalo možnosť Západu uvoľniť sankcie?
Zopakujem, že kým Rusko odmieta priznať svoju účasť na konflikte, podmienky na vyjednanie vzájomne prijateľného kompromisu nevidím. A Západ tiež sotva uvoľní sankcie v reakcii na neurčitý prísľub vyvinúť tlak na separatistov.
Znamená to, že sankcie, nielen tie, ktoré sa týkajú Krymu, ale aj ostatné, zostanú v platnosti na veľmi dlho?
Putin zrejme dúfa, že nie. Môže kalkulovať s tým, že sankcie sa zatiaľ prijali na rok a postoj Európskej únie zďaleka nie je jednotný. Sú tam aj krajiny, ktoré hovoria o potrebe zrušiť sankcie. Nie je preto vylúčené, že stratégia Ruska vychádza z toho, že treba vydržať rok a sankcie, ktoré bolestivo postihujú aj Európsku úniu, budú zrušené.
Vydržať rok však tiež nemusí byť jednoduché v situácii, keď klesá cena ropy a rubeľ sa prepadá. Putin pripustil, že sankcie majú vyše štvrtinový podiel na hospodárskych ťažkostiach, ktorým dnes Rusko čelí.
Áno, je to nová zložitá situácia. Putin však ráta s tým, že cena ropy zase nevyhnutne vzrastie a dovtedy to treba nejako pretrpieť. Verí, že sa to vyrieši samo, že zasiahne neviditeľná ruka trhu.
Na výročnej tlačovej konferencii občanov nevaroval, že rok či dva, dokedy podľa neho kríza potrvá, budú musieť prinášať obete.
Nie. Pripustil, že ekonomická situácia je zložitá, Kremeľ však podľa neho splní všetky svoje sociálne záväzky.
Bude mať na to dostatok prostriedkov?
Ekonómovia tvrdia, že rezervy by na dva roky mali vystačiť.
Takže neočakávate, že by sa ekonomická situácia mohla tak zdramatizovať, až by bolo nutné mobilizovať zdroje nejakými tvrdými kasárenskými metódami?
Všetko závisí od vývoja cien ropy, a tam je na zodpovednú prognózu priveľa neznámych. Putin, prirodzene, v Rusku drží všetku moc vo svojich rukách. Nad zákonmi ekonomiky však nevládne. Rubeľ výrazne padol. Všetky neblahé dôsledky však obyvateľstvo pocíti až postupne. Vláda sa navyše môže spoliehať na povestnú trpezlivosť ruského obyvateľstva, schopného utiahnuť si opasky v ťažkých časoch. Možno aj na to ich pripravoval Putin svojou alegóriou s medveďom bojujúcim o vlastnú kožu. V obliehanej pevnosti sa ľudia zvyčajne zomknú okolo vodcu. Gubernátor Krasnodarského kraja už občanom odkázal, že sa majú s vládou podeliť o zodpovednosť za pripojenie Krymu a ak treba, tak niečo si za to aj vytrpieť.
Sú na to pripravení? Podľa prieskumu agentúry Levada len šesť percent Rusov je ochotných priniesť väčšie obete.
Ochotní? A kto sa ich bude na to pýtať?