Faymann sa vyslovil proti sprísneniu sankcií voči Rusku a kritizoval tie krajiny EÚ, ktoré presadzujú ich pritvrdenie. „Nemôžem schvaľovať eufóriu, ktorú v EÚ mnohí prejavujú nad úspechom sankcií voči Rusku. Nevidím absolútne žiadny dôvod na oslavy. Neviem, prečo by sme mali byť radi, keď sa ruská ekonomika zrúti,“ povedal pre nedeľňajšie vydanie novín Österreich. „Podrezávali by sme si konár, na ktorom sedíme, keby sme vztýčili nový múr voči ruskej ekonomike,“ povedal sociálnodemokratický kancelár.
Viedeň sa od začiatku stavia zdržanlivo k sankciám voči Moskve, s ktorou má veľa spoločných hospodárskych záujmov. Napríklad väčšina ziskov rakúskej Raiffeisen Bank International pochádza z Ruska. Akcie Raiffeisen sa minulý týždeň po „čiernom utorku“ rubľa dramatický prepadli.
„Trh sa scvrkáva,“ bije na poplach aj šéf združenia Renault Nissan. „To sú pre každého zlé správy. Pád rubľa sa stal krvavým kúpeľom pre všetkých. Ľudia prichádzajú o peniaze i výrobcovia áut prichádzajú o peniaze. Pozastavili sme príjem objednávok na všetky modely,“ povedal Ghosn, podľa ktorého prudká devalvácia rubľa komplikuje dlhodobé plánovanie spoločnosti.
Predaj v Rusku pozastavili aj Audi, GM a Jaguar Land Rover. Obnovia ho, až keď sa rubeľ stabilizuje. Podľa nemeckého Spolkového združenia obchodno-priemyselných komôr každá ôsma nemecká firma, podnikajúca v Rusku, zvažuje svoj odchod. „Kríza ruskej ekonomiky čoraz viac brzdí biznis nemeckých spoločností,“ povedal Volker Treier, jeden z vedúcich združenia, pre nedeľné vydanie Bild am Sonntag. Podľa neho ak sa hospodárska situácia v Rusku nezlepší, každá tretia nemecká spoločnosť, podnikajúca s Ruskom, bude musieť prepúšťať zamestnancov. „Tridsaťšesť percent spoločností predpokladá, že bude musieť rušiť projekty,“ dodal.
Na summite EÚ minulý týždeň nový predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval na pokračovanie politiky tvrdej ruky voči Rusku. V sobotu nadobudli platnosť nové európske sankcie schválené na summite. Podľa nich európske a v EÚ sídliace firmy nebudú môcť nakupovať nehnuteľnosti a obchodné spoločnosti na Kryme. Zakázaný je vývoz tovarov a technológií používaných pri produkcii ropy, plynu a iných nerastov a využívaných v dopravnom, telekomunikačnom a energetickom sektore. EÚ tiež prikázala zastaviť financovanie prieskumu Čierneho mora a európskym výletným lodiam zakázala používať krymské prístavy.
Sankcie voči Rusku koncom minulého týždňa rozšírili aj USA a Kanada.
Kanadský minister zahraničných vecí John Baird upozornil, že medzi dôsledky západných sankcií patrí odliv kapitálu z Ruska a pokles kurzu rubľa. „Spoločne s terajším prudkým poklesom cien ropy to má veľký vplyv a ja dúfam, že prezident Putin zvolí odlišnú cestu,“ vyhlásil.
Účinnosť sankcií v nedeľu obhajoval aj šéf Bieleho domu. V rozhovore pre CNN Barack Obama zdôraznil, že šéf Kremľa je pod silným tlakom. Americký prezident odmietol názor, že Vladimir Putin, ako povestný taktik znova prechytráčil Obamu i celý Západ. „Práve teraz je (ruský prezident) svedkom zrútenia svojej meny, vážnej finančnej krízy a obrovského hospodárskeho poklesu. To nevyzerá, že by bol niekým, kto obohral mňa alebo Spojené štáty,“ podotkol Obama.