Hlavnými témami besedy oboch prezidentov bola regionálna spolupráca v energetike, bezpečnosti a strojárstve.
Porošenko vyhlásil, že Kyjev má záujem na „maximálne intenzívnom“ rozvoji obchodných, politických, hospodárskych a vojenských vzťahov s bieloruským susedom. Minsk bude podľa prezidenta Lukašenka spoľahlivým a čestným partnerom Ukrajiny. „Môžete sa na nás úplne spoľahnúť,“ povedal bieloruský prezident.
Bielorusko má podľa prezidenta záujem, aby „všetko na Ukrajine bolo dobré“. Ak Kyjev v terajšej ťažkej situácii o čokoľvek Bielorusko požiada, „v ten istý deň to bude splnené,“ povedal Lukašenko.
Bielorusko je tesným spojencom Moskvy, ale v rusko-ukrajinskom spore vystupuje ako zmierovateľ. Lukašenko v bieloruskej metropole začiatkom septembra usporiadal stretnutie takzvanej kontaktnej skupiny, z ktorej vzišiel prvý záväzok prímeria v Donbase. O ďalšej schôdzke v Minsku sa teraz rokuje, uskutočniť by sa mala do konca roka.
Podľa nezávislých bieloruských komentátorov využíva Lukašenko v spore medzi Kyjevom a Moskvou diplomatické nástroje na to, aby vylepšil svoju povesť v Európe. Brusel má vážne výhrady k autoritárskemu štýlu Lukašenkovho vládnutia a vyčíta mu prenasledovanie disentu a obmedzovanie základných občianskych práv. Rokovania usporiadané v Minsku ale EÚ považuje za základ mierového riešenia konfliktu na východe Ukrajiny.
Nazarbajev sľúbil Kyjevu uhlie a obnovu vojenskej spolupráce
Kazachstan je pripravený značne pomôcť hospodárskej obnove Ukrajiny a prispieť k urýchleniu mierového procesu v Donbase.
V besede s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom to v pondelok v Kyjeve vyhlásil kazašský vodca Nursultan Nazarbajev. Sľúbil, že jeho krajina dodá Ukrajine energetické uhlie náhradou za výpadok ťažby v Donbase a v plnom rozsahu obnoví aj vojensko-technickú spoluprácu.
Foto: Reuters, HANDOUT
Nazarbajev pred cestou do Kyjeva kazašským novinárom povedal, že je v rusko-ukrajinskom spore pripravený plniť úlohu sprostredkovateľa. Zastavenie paľby a začatie politických rozhovorov o budúcom usporiadaní Ukrajiny je podľa neho prvoradou úlohou všetkých účastníkov terajšej krízy.
Podľa oficiálnej správy o pojednávaní sa prezidenti dohodli, že Ukrajina bude z kazašského náleziska Ekibastuz získavať energetické uhlie, ktoré má nahradiť výpadky z donbaských šácht zablokovaných vojnou. Podľa ukrajinských médií sa ťažba na východe krajiny od aprílového vypuknutia bojov znížila až o štyri pätiny.
Nazarbajev sa tiež s Porošenkom dohodol na tom, že v plnom rozsahu obnovia vojensko-technickú spoluprácu. Tá by mohla aspoň čiastočne nahradiť kooperáciu ukrajinských a ruských firiem narušenou vojnou.
Nazarbajev aj Lukašenko majú z Kyjeva namierené do Moskvy, kde budú v utorok rokovať s ruským hostiteľom Vladimirom Putinom o bezpečnostných problémoch postsovietskeho priestoru.
Rokovania sa uskutočnia na platforme Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), obranného spolku bývalých sovietskych republík ovládaného Moskvou. Členmi ODKB sú okrem Ruska, Bieloruska a Kazachstanu ešte Arménsko, Kirgizsko a Tadžikistan. Ukrajina členom nie je.
Porošenko podľa agentúry Unian poďakoval kazašskému hosťovi za podporu, ktorú poskytuje zachovanie ukrajinskej územnej celistvosti a zvrchovanosti. Nazarbajevovo stanovisko ku konfliktu na juhovýchode Ukrajiny označil ukrajinský prezident za „pevné a zásadové“.
