Je to len jeden z príkladov, ako sa zmeny na Blízkom východe dotýkajú pestrého zloženia obyvateľstva v regióne. S nárastom moci Islamského štátu (ISIL) a zástupnými konfliktmi medzi sunnitmi a šiitmi trpia menšie sociálne a náboženské spoločenstvá. Pripomína to aj Jeffrey VanDenBerg, riaditeľ programu blízkovýchodných štúdií na Druryho univerzite v americkom Springfielde.
"Všetky náboženské menšiny, vrátane kresťanov, sa v arabskom svete nachádzajú v čoraz zraniteľnejšej pozícii,“ povedal pre Pravdu VanDenBerg. "Nárast ISIL a militantného salafizmu sú vážnou hrozbou. Tieto skupiny odmietajú toleranciu, ktorá je charakteristická pre bežnú moslimskú vieru. Teda, že kresťania a židia si zaslúžia rešpekt, pretože aj im sa zjavilo sväté písmo,“ uviedol VanDenBerg.
"Kresťanské komunity v Libanone, Jordánsku, ale aj v Egypte a Palestíne sú stále živé a v mnohých prípadoch sa im vodí dobre. V Iraku a Sýrii sú však na pokraji vyhubenia a obrovské problémy majú aj iné menšiny,“ reaguje pre Pravdu aj Paul Rowe, autor knihy Náboženstvo a globálna politika. "Ich prežitie by malo byť vysoko na zozname priorít všetkých, ktorých tento problém zaujíma,“ myslí si Rowe.
Blízky východ je unikátnym regiónom, kde takmer každé miesto, každá stavba má aj historický a náboženský význam. Pre sunnitských extrémistov z ISIL však nemá význam nič, ak to nie je v súlade ich ultraradikálnym výkladom islamu. Propagandistické videá, na ktorých teroristi držia v zajatí deda Mráza, sú už len podivuhodnou čerešničkou na torte zvrátených predstáv ISIL.
Len auguste muselo svoje domovy v Iraku pod tlakom Islamského štátu opustiť okolo 200-tisíc kresťanov v Iraku. "Je to katastrofa, ktorá sa ani nedá predstaviť,“ citovali vtedy médiá miestneho biskupa Josepha Thomasa. Keby kresťania, ale s nimi aj moslimovia neutiekli, ISIL by ich prinútil vzdať sa náboženskej identity. Mužom hrozila smrť, ženám sexuálne otroctvo.
Islamský štát bez milosti ničí kresťanské, ale aj šiítske pamiatky, kostoly a mešity. Mnohí experti sa dokonca obávajú, že pod tlakom ISIL sa stratí aramejčina, jazyk, ktorým hovoril Ježiš Kristus a ktorý bol pre oblasť Blízkeho a Stredného východu tým, čo bola latinčina pre Európu v stredoveku.
"Nemôžeme sa zmieriť s tým, že Blízky východ bude bez kresťanov, ktorí hlásali meno Ježiša po dve tisícročia,“ uviedli koncom novembra v spoločnom vyhlásení pápež František a patriarcha pravoslávnej cirkvi Bartolomej.
Problémy, ktorým čelia menšiny na Blízkom východe, však nie sú len náboženské, ale je aj politické.
"Práva menšín sú lepšie chránené v rámci existencie suverénnych štátov,“ hovorí VanDenBerg. Pripomína, že Blízky východ je v pohybe, ISIL nerešpektuje hranice, ktoré v minulom storočí vytýčili koloniálne veľmoci. "Medzinárodné spoločenstvo musí trvať na tom, aby vlády chránili práva menšín bez ohľadu na to, že by to mohlo ísť proti niektorým našim iným záujmom. Všimnite si však, že USA uvoľnili ročnú vojenskú pomoc pre Egypt v hodnote 1,3 miliardy dolárov v čase, keď sa tamojší režim priam vysmieva slobode tlače, zhromažďovania a existencii právneho štátu,“ uviedol expert.