Práve smrť 298 nevinných ľudí prevažne z Holandska zvýšila v západných krajinách verejný tlak na tvrdé sankcie voči Rusku. Dovtedy Európska únia viac-menej diplomatickou cestou protestovala proti ruskej anexii ukrajinského Krymu.
Európska únia najskôr len rozširovala čierny zoznam neželaných Rusov. Neskôr únia obmedzila prístup Ruska k lacným úverom v eurách. To pribrzdilo ruské investície a utlmilo aj rozvoj v Rusku. Ako odvetu Rusi zastavili dovoz vybraných potravín z EÚ.
Podľa Ruska je za zostrelenie boeingu letiaceho z Amsterdamu do malajzijskej metropoly Kuala Lumpuru zodpovedná prozápadná vláda na Ukrajine. Tá vraj nedokázala zaistiť bezpečnosť svojho vzdušného priestoru. Kremeľ tiež odmieta podporu proruských separatistov bojujúcich v Doneckej a Luhanskej oblasti východnej Ukrajiny. Destabilizácia situácie na východe Ukrajiny je pritom pre Rusko strategická pre udržanie jeho vplyvu na Ukrajine.
Rusko hrozilo Európe zastavením dodávok plynu, k čomu napokon v roku 2014 nedošlo. Aj Západ však udrel na ruskú ekonomiku veľmi tvrdo tým, že vytvoril tlak na znižovanie ceny ropy a zaviedol sankcie. „V dôsledku geopolitických sankcií strácame zhruba 40 miliárd dolárov a pokles cien ropy približne o 30 percent nás pripraví o ďalších 90 až 100 miliárd USD,“ povedal koncom novembra podľa agentúry Reuters ruský minister financií Anton Siluanov. Na porovnanie: slovenské ministerstvo hospodárstva vypočítalo, že zavedením sankcií prišli naše firmy o 6,2 milióna eur.
Cena čierneho zlata začala prudko klesať po tom, čo Spojené štáty americké začali vo veľkom ťažiť ropu z bridlicových pieskov, čím vytvorili jej prebytok a vznikol tlak na pokles ceny. Lacná ropa torpédovala smerom nadol aj ruský rubeľ a akcie. Európska únia so súčasnou krízou bojuje práve lacnými peniazmi a základná úroková sadzba je 0,05 percenta.
Aj západné sankcie tak majú za cieľ zhoršiť život v Rusku, čo môže viesť buď k zmene postoja ruského prezidenta Vladimira Putina k Ukrajine, alebo k pádu jeho vlády. „No samotní Rusi sú na svojho prezidenta hrdí za to, že sa mu podarilo získať Krym, a Putinova popularita je dlhodobo okolo 85 percent. Nakoniec tak sankcie môžu prispieť k ešte väčšiemu zomknutiu ruského národa,“ upozornil bezpečnostný analytik Milan Žitný. Na druhej strane západní politici presadzujú názor, že ak sankcie proti Rusku budú trvať dostatočne dlho, v obyvateľstve nakoniec začne narastať nespokojnosť s postupom Putina na Ukrajine.
Prvé tvrdé sankcie zo strany Európskej únie zakázali do Ruska vývoz zbraní a takzvaných tovarov dvojakého určenia, ktoré okrem civilistov môže využívať aj ruská armáda. Energetické giganty ovládané Moskvou stratili prístup k vyspelým technológiám zabezpečujúcim ťažbu ropy a plynu. Zároveň na finančných trhoch boli ruské banky odrezané od prístupu k lacným úverom v mene euro a dolár. Rusko reagovalo zákazom dovozu potravín vyrobených v Európe. Únia pritvrdila odrezaním ruských energetických gigantov Rosnefť, Transnefť a Gazprom Nefť od prístupu na európske finančné trhy. Následne niektorým európskym krajinám vrátane Slovenska až o 50 percent klesli dodávky ruského plynu.
Zákaz dovozu európskych potravín do Ruska sa aj na Slovensku prejavuje zlacňovaním potravín. Víťazmi sú tak spotrebitelia, ktorí v jeseni nakupovali ovocie a zeleninu o 15 až 20 percent lacnejšie ako pred rokom a zemiaky aj o 50 percent. Ruské sankcie však spôsobili straty slovenským ovocinárom, ktorí v čase vrcholiaceho zberu predávali jablká do obchodov len po 20 až 28 centov za kilogram. Teda za cenu nepokrývajúcu ani ich výrobné náklady. Farmárov musela únia v dôsledku ruských sankcií odškodňovať.