„Krajina nemá času nazvyš,“ zdôvodnil premiér Antonis Samaras, prečo dosluhujúceho prezidenta v utorok požiada, aby voľby vypísal na poslednú januárovú nedeľu, čiže na najskorší možný termín. „Spravili sme všetko, čo sme mohli, pre zvolenie prezidenta a odvrátenie predčasných volieb i nebezpečenstva, ktoré v sebe skrývajú. To, čo nezvládol parlament, musia teraz spraviť ľudia,“ dodal podľa portálu Ekathimerini.com šéf vlády a konzervatívnej Novej demokracie, strany, ktorá v koalícii so socialistami po piatich rokoch recesie v túto jeseň priviedla Grécko konečne aspoň ku skromnému hospodárskemu rastu.
Prečítajte si aj analýzu Grécko potrebuje zmenu.
Cena, ktorú za čiastočné zotavenie ekonomiky Gréci zaplatili, však bola veľmi vysoká. Každý štvrtý Grék je bez práce. A aj tí šťastlivci, ktorí zamestnanie majú, sa za posledné štyri roky museli zmieriť s poklesom priemerných miezd o štvrtinu. Na nespokojnosti más s uťahovaním opaskov si vybudovala popularitu Koalícia radikálnej ľavice – Syriza – pod vedením štyridsaťročného populistu Alexisa Tsiprasa.
„Budúcnosť sa práve začína. Buďte optimistickí a presvedčení!“ privítal Tsipras ako „víťazstvo gréckej demokracie“ neúspešnú voľbu hlavy štátu, v ktorej vládny kandidát, bývalý eurokomisár Stavros Dimas nedostal dostatočnú podporu. V 300-člennom parlamente potreboval prinajmenšom 180 hlasov a získal ich, rovnako ako v druhom kole, deň pred Štedrým večerom, iba 168. „Vláda pána Samarasa, ktorá posledného dva a pol roka plienila našu spoločnosť, už dnes patrí minulosti. Z vôle nášho ľudu o niekoľko dní bude patriť minulosti aj záchranný balík zviazaný s úspornými opatreniami,“ dodal.
Tsipras, ktorý v minulosti nevylučoval ani takzvaný Grexit, teda vystúpenie krajiny z eurozóny, už dnes o návrate k drachme nehovorí. Aj v otázke záchranného balíka namiesto jednostranných krokov spomína vyjednávanie s medzinárodnými partnermi o jeho zmäkčení. „Syriza sa snaží ľuďom ukázať, že už nie je taká radikálna a že je pripravená rokovať s Trojkou (EÚ, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond). Voličom chce nahovoriť, že bude umiernená,“ povedal pre Pravdu Theodor Pelagidis, profesor ekonómie z Univerzity v Pireu.
Tsipras však naďalej rozdáva populárne sľuby, o ktorých vláda tvrdí, že sú nekrytými zmenkami, lebo neprezradil, kde by na ne vzal. Zaviazal sa opätovne stanoviť minimálnu mzdu na 751 eur (na Slovensku sa od januára zvýši zo súčasných 352 na 380 eur), zvýšiť dôchodky a zriadiť stimulačný fond na vytváranie pracovných miest z piatich miliárd eur.
Populizmus Syrizy dlho zaberal. Pred niekoľkými mesiacmi mala najsilnejšia opozičná strana ešte dvojciferný náskok v preferenciách pred vládnymi konzervatívcami V posledných týždňoch sa však rozdiely postupne skresávajú a v najnovších prieskumoch z minulej nedele už Syriza vedie iba o necelé tri percentuálne body. Ak by vyhrala takto tesne, vzhľadom na jej skromný koaličný potenciál by sa jej nemuselo podariť zostaviť väčšinovú vládu a v Grécku by sa mohla zopakovať situácia z jari 2012, keď sa po mesiaci museli konať druhé predčasné voľby.
„Strany vládnej koalície sa budú snažiť vyhrať voľby s posolstvom stability a strachu z Grexitu v prípade víťazstva Syrizy. To je posolstvo, ktoré účinkovalo už v júni 2012,“ povedal pre Pravdu Roman Gerodimos, politológ z Bournemouthskej univerzity. Premiér Samaras túto taktiku naznačil už v prvej reakcii na neúspešnú voľbu hlavy štátu, znamenajúcu vypísanie predčasných parlamentných volieb. „Víťazstvo bude naše. Ľudia nedovolia, aby sa premárnili obete, ktoré priniesli,“ dodal podľa portálu Ekathimerini.com.
Tento odkaz sa však tentoraz bude dať ťažšie „predať“ ako minule, myslí si Gerodimos. „Kým kľúčové ukazovatele, ako napríklad projekcie ekonomického rastu, vytvorili priestor na optimizmus, všeobecná únava gréckej spoločnosti takmer z piatich rokoch tvrdých úsporných opatrení spôsobila, že menej ľudí má sklony veriť v bezprostredné nebezpečenstvo bankrotu v prípade volebného víťazstva Syrizy,“ konštatuje expert.
Podľa politológa Thomasa Kulidakisa budú januárové voľby súbojom medzi hnevom a strachom. „Strachom z toho, čo bude nasledovať, ak sa skoncuje s úspornými opatreniami, a hnevom voči vláde, ktorá podľa Grékov nevedie krajinu správnym spôsobom a príliš ustupuje zahraničným veriteľom,“ povedal pre Českú televíziu.