Ohlasy svetových ekonómov krátko po zverejnení výsledkov volieb na seba nedali dlho čakať. Mnohí tento stav označili za začiatok nenapraviteľných ekonomických škôd v krajine. „Tieto voľby budú najmä o tom, či prežije v krajine euro a či sa budú naďalej dodržiavať úsporné opatrenia,“ povedal pre agentúru Bloomberg profesor ekonómie na Stern School of Business University v New Yorku Nicholas Economides.
Najnovšie prieskumy verejnej mienky v Grécku totiž hovoria o tom, že v parlamentných voľbách má aktuálne náskok ľavicová strana Syriza, ktorá odmieta úsporné opatrenia vymáhané zahraničnými veriteľmi. To by mohlo ohroziť finančnú stabilitu Grécka, ktoré sa vďaka dvom medzinárodným záchranným programom v celkovej výške 240 miliárd eur, na ktoré sa skladalo aj Slovensko, snaží vymaniť z dlhovej krízy.
Prečítajte si aj analýzu Grécko potrebuje zmenu.
„Program Syrizy zahŕňa vydieranie Európskej únie tým, že nezaplatí dlh krajiny, na ktorého vykrytie sa poskladali členské štáty únie. Naopak, program zahŕňa nárast platov, dôchodkov a počtu štátnych zamestnancov. Žiadne z týchto opatrení nekorešponduje so zotrvaním Grécka v eurozóne,“ podotkol Economides.
Už po druhom nevydarenom hlasovaní v gréckom parlamente nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pre nemecké noviny Bild povedal, že prípadný plán novej gréckej vlády na vyjednávanie nových podmienok s medzinárodnými veriteľmi nie je reálny. Pomoc Grécku poskytol Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, kde sa na pôžičku skladali členské štáty EÚ. „Nové voľby na gréckom dlhu vôbec nič nezmenia. Každá nová vláda sa musí riadiť dohodou, ktorú podpísali jej predchodcovia,“ uviedol Schäuble.
Trhy však na nevydarené voľby v Grécku reagovali okamžite. Index aténskej burzy ASE klesol po správe o pondelňajšom neúspechu voľby vládneho prezidentského kandidáta v parlamente o 11,1 percenta na 758 bodov, čo znamená jednu z najhlbších strát v tomto roku.
Výrazne tiež rástli výnosy gréckych štátnych dlhopisov, ktoré odrážajú náklady štátu na nové úvery. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov Grécka sa vyšplhal na deväť percent. Naopak, výnos desaťročných nemeckých dlhopisov, ku ktorým sa investori uchyľujú v dobách neistoty, klesol na rekordné minimum 0,564 percenta.
Investori sa navyše obávajú, že výhra ľavicovej Syrizy v Grécku môže len posilniť podobné hnutia v ďalších krajinách eurozóny. Napríklad stranu Podemos v Španielsku alebo Päťhviezdičkové hnutie v Taliansku. V pondelok sa preto prepadávali aj západoeurópske akciové trhy, najviac sa oslabovali akcie v Miláne a Madride.
Grécke voľby by tesne vyhrala SYRIZA
Grécke voľby by tesne vyhrala ľavicová formácia SYRIZA pred súčasnými vládnymi konzervatívcami premiéra Antonisa Samarasa. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý vykonali po tom, čo grécky parlament v pondelok nedokázal zvoliť prezidenta.
Hnutie SYRIZA Alexisa Tsiprasa by podľa prieskumu, z ktorého citovala agentúra Reuters, získalo 28,1 percenta hlasov. Samarasova Nová demokracia má o tri percentuálne body menej, teda 25,1 percenta. Socialistov, ktorí sú teraz súčasťou vládnej koalície, by podporilo 4,6 percenta hlasujúcich.
Podľa iného z prieskumov, ktorý vykonali už minulý týždeň, si nadpolovičná väčšina Grékov (58,6 percenta) konanie predčasných volieb nepriala. Približne jedna tretina opýtaných vtedy uviedla, že by dávala prednosť koaličnej vláde vedenej stranou Nová demokracia, 23,7 percenta respondentov by po voľbách naopak uvítalo koalíciu vedenú hnutím SYRIZA.
Najsilnejšia ľavicová formácia už dala najavo, že nechce pokračovať v úspornom kurze súčasnej vlády. Ak by strana bola po voľbách schopná naplniť svoje sľuby, mohlo by to ohroziť finančnú stabilizáciu Grécka, ktoré sa vďaka dvom medzinárodným záchranným programom v celkovej výške 240 miliárd eur vymaňuje z ťažkej dlhovej krízy.
(ČTK)
