Foto: SITA/AP, Maxim Shipenkov
Zrod jednotného euroázijského trhu s vyše 170 miliónmi obyvateľov, s víziou ktorého ruský prezident prišiel pred vyše troma rokmi, zmluvne spečatila trojica zakladajúcich členov už vlani na jar. „Epochálna udalosť,“ ako vznik únie ohlasoval šéf Kremľa, však má vážnu chybu krásy. Vladimirovi Putinovi sotva môže nahradiť Sovietsky zväz, ktorého rozpad svojho času označil za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia.
V novom nadnárodnom útvare sa spojí 60 percent obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu. „Na naplnenie integračných predstáv Putinovi chýba to, po čom najviac túžil – druhý najväčší postsovietsky štát,“ pripomína šéf kyjevského Inštitútu globálnych stratégií Vadim Karasiov. „So 45 miliónmi Ukrajincov by mal v košiari už vyše troch štvrtín bývalého Sovietskeho zväzu. Bez nich obnova niekdajšieho impéria nie je úplná. Putin si to uvedomuje a Ukrajina sa preto stala hlavným objektom jeho geopolitických ambícií,“ povedal pre Pravdu.
Západ či Východ?
Kremeľ dlho dúfal, že nová únia nezostane postsovietskym torzom a všetkými prostriedkami sa pokúšal získať Kyjev na svoju stranu. Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa síce predvlani na jeseň vzdal v prospech hospodárskych zväzkov s Ruskom pripravovaného pridruženia svojej krajiny k Európskej únii, jeho minuloročný pád však zbližovanie Moskvy a Kyjeva zastavil. Nové ukrajinské vedenie si vybralo západné integračné štruktúry. S Bruselom podpísalo asociačnú dohodu, čo sa nezlučuje s prípadným členstvom v Euroázijskej únii. Ruská anexia Krymu a rozpútanie bojov na východe Ukrajiny urýchlili rozhodovanie ďalších postsovietskych republík. K EÚ sa vlani pridružilo aj Gruzínsko a Moldavsko.
Kríza na Ukrajine s následnými západnými sankciami a ruskými protisankciami sa neblaho dotkla aj vzťahov Moskvy s jej najbližšími spojencami. Bielorusko i Kazachstan obvinili Rusko, že bráni voľnému pohybu ich tovaru. Spor medzi Minskom a Moskvou o reexport západných potravín, ktorých dovoz Rusko zakázalo, dokonca viedol k obnoveniu colných kontrol na hraniciach medzi oboma krajinami. Nervozitu v Minsku i Astane vyvolali aj problémy Ruska spojené s poklesom cien ropy a západnými sanicami, a najmä prudký pád hodnoty rubľa, ktorý obom spojencom spôsobil vážne hospodárske škody.
Ruský politológ Andrej Piontkovskij predpokladá, že ekonomicky oslabená Moskva pre potenciálnych partnerov stratí časť niekdajšej príťažlivosti. „Susedia si v minulosti zvykli hospodársky ťažiť z imperiálnych ambícií Ruska. Moskva potrebuje nadnárodné útvary, aby sa cítila veľkou, a lídri susedných krajín potrebujú konkrétne ekonomické výhody. Keď ich nedostanú, Putin pre nich nebude takou autoritou, akou bol dosiaľ,“ poznamenal pre Deutsche Welle.
Potreba rastu
Na to, aby jednotný euroázijský trh naplnil svoje ambície a stal sa po Európskej únii, Spojených štátoch a Číne ďalším centrom svetovej ekonomiky, musí ešte rásť. Rozlohou je síce už dnes najväčší, celkovo však vyprodukuje HDP v hodnote 4 biliónov dolárov, kým každý z trojice jeho konkurentov vyše štvornásobne viac. Aj preto Putin na svojej decembrovej tlačovej konferencii zdôraznil, že Euroázijská únia zostáva otvorená pre všetkých záujemcov, či už sa nachádzajú na východ, či na západ od Ruska.
Konkrétne spomenul, že rokovania o rôznych formách súčinnosti až po utvorenie spoločnej zóny voľného obchodu sa už vedú s Vietnamom, Tureckom, Indiou a Izraelom. Záujem pripojiť sa k Putinovej únii ohlásil aj Tadžikistan a Sýria a tiež separatistické samozvané štáty ako Abcházsko, Južné Osetsko a Podnestersko. Pokus o včlenenie týchto medzinárodne neuznaných útvarov by však takmer isto narazil na odpor u partnerov Ruska.
Podľa ruských ekonómov je podstatou paktu nielen colná únia, ktorá medzi trojicou zakladateľov ako-tak funguje už od roku 2010, ale aj koordinácia finančných systémov a regulácia hospodárskej politiky. V únii sa ráta s voľným pohybom tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl. O zavedení jednotnej meny a vytvorení jednotného energetického trhu sa zatiaľ nerozhodlo, predpokladá sa však, že o desať rokov by sa integrácia mohla dotknúť aj týchto oblastí.