Protiruské sankcie ešte prežijú

Mierová schôdzka v Kazachstane je ohrozená. Pôvodne sa v Astane mali 15. januára stretnúť lídri Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska. Nie je však úplne jasné, či summit naozaj bude.

07.01.2015 07:16
Ukrajina, Azov, vojaci Foto: ,
Ukrajinskí dobrovoľníci rukujú k Azovskému práporu, ktorý bojuje so separatistami vojensky podporovanými Ruskom a je prepojený s ukrajinskou krajne pravicovou scénou.
debata (27)

"Pôjdem do Astany 15. januára pod jednou podmienkou, že tam dosiahneme nový pokrok. A verím, že sa to stane. Keby sme sa len stretli, bez toho, aby sme sa pohli vpred, nemá to zmysel,“ povedal francúzsky prezident François Hollande pre rozhlasovú stanicu France Inter. Podobne sa vyjadrilo aj Nemecko.

Čo je pokrok?

Podľa ukrajinského vyjednávača Oleksija Makejeva, ktorý sa v Berlíne zúčastnil na predbežných rozhovoroch ku kazašskému mierovému summitu, však môže schôdzka v Astane priniesť aj konkrétne výsledky. "Diplomati pracovali na návrhu dokumentu, ktorý by lídri mohli podpísať,“ citovala internetová stránka Rádia Slobodná Európa Makejeva.

Hollande vyslal Moskve jednoznačný signál, keď naznačil, že Európska únia by mohla zmierniť ekonomické sankcie, ktoré na Rusko uvalila za obsadenie Krymu účasť na konflikte na východe Ukrajiny.

"Myslím, že sa musia zastaviť. Je potrebné ich zrušiť, ak uvidíme pokrok. Keď však ten nepríde, sankcie zostanú,“ vyhlásil Hollande. Podľa neho je potrebné komunikovať s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Ten však musí vedieť, že ak bude pokračovať v tom, čo robí, bude to ho to stáť veľa.

"Sankcie proti Rusku boli európskou odpoveďou na obsadenie Krymu. Bolo to pravdepodobne najmenej, čo sa dalo urobiť. Európa sa však nedohodla, za akých podmienok sankcie zruší,“ pripomenul pre Pravdu Florent Parmentier, zahraničnopolitický expert zo známeho parížskeho inštitútu Science Po.

"Je to problém pre dôveryhodnosť sankcií a nový konsenzus nebude ľahké dosiahnuť. Niektorí Európania chcú dodávať Ukrajine zbrane, ďalší vôbec nemajú chuť ísť touto cestou. Keby však Francúzsko, Nemecko a Poľsko našli kompromis, mohli by ho akceptovať viacerí európski predstavitelia,“ myslí si Parmentier.

Ekonomické opatrenia namierené proti Moskve dlhodobo napríklad kritizuje aj slovenský premiér Robert Fico. Vicekancelár Sigmar Gabriel z SPD zase v interview pre nedeľník Bild am Sonntag varoval pred tvrdšími sankciami.

"Ktokoľvek by ich chcel, vyprovokoval by oveľa nebezpečnejšiu situáciu v Európe. Chceli sme vyriešiť konflikt, nie dostať Rusko na kolená,“ vyhlásil Gabriel. "Predpokladám, že sankcie proti Moskve budú v roku 2015 ešte viac rozdeľovať Európu,“ reagovala pre Pravdu Susan Stewartová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy. Podľa nej to, čo hovorí Hollande, je v zásade v súlade so stanoviskom EÚ, hoci nie je jasné, ako si Európa definuje pokrok pri riešení konfliktu.

"Gabrielove slová, a tiež vyjadrenia niektorých ďalších nemeckých predstaviteľov, však naznačujú, že sankcie by bolo možné zmierniť pre nebezpečenstvo zhoršujúcej sa ekonomickej situácie v Rusku. A to bez ohľadu na pokrok v súvislosti so situáciou na Ukrajine,“ pripomenula Stewartová.

Momentálne ruské ekonomické starosti sú zapríčinené najmä nízkymi cenami ropy, no na páde rubľa sa podieľajú aj sankcie.

Zemanove výpady

Európska únia sa minulý rok napriek neraz viditeľnej nejednotnosti dokázala zhodnúť na postupe proti Rusku. EÚ pritom nie je rozdelená len geograficky. Nezhody panujú aj v rámci jednotlivých štátov. Už spomenutý nemecký vicekancelár Gabriel oveľa mäkšie kritizuje Rusko ako jeho šéfka Angela Merkelová.

Výrazné nezhody v názoroch je vidieť aj v Česku, kde Ukrajinu ostro kritizoval český prezident Miloš Zeman. Podľa neho je predseda vlády Arsenij Jaceňuk premiérom vojny, a nemyslí si, že vlaňajšie zvrhnutie prezidenta Viktora Janukovyča bola demokratická revolúcia. "Na Ukrajine sme svedkami občianskej vojny,“ vyhlásil Zeman pre denník Právo.

Český prezident vystúpil tiež proti pochodu, ktorý sa v Kyjeve konal 1. januára pri príležitosti 105. výročia narodenín Stepana Banderu. "S tou Ukrajinou nie je niečo v poriadku a nie je niečo v poriadku s Európskou úniou, keď proti tomu neprotestovala,“ vyhlásil Zeman. Bandera bol počas druhej svetovej vojny spojencom nacistov. Tí ho potom uväznili a neskôr prepustili, aby im pomohol proti postupujúcej Červenej armáde. Pre časť ukrajinskej spoločnosti je najmä bojovníkom za nezávislosť.

Ukrajinská ambasáda v Prahe sa proti Zemanovým slovám ohradila, ruská strana ho, naopak, pochválila. Rozkol v českej zahraničnej politike však vidieť na vyjadreniach šéfa diplomacie Lubomíra Zaorálka. Jeho rétorika smerom k Rusku je jednoznačne odlišná od Zemanovej.

"Nechceme spor vystupňovať až do rizika vojenskej eskalácie. Zároveň však nemôžeme sedieť a tváriť sa, že sa nič nedeje. Predsa vieme z našej histórie, čo to znamená, keď sa nerešpektovali naše hranice,“ vyhlásil Zaorálek k sporu s Ruskom pre týždenník Týden.

Podľa Organizácie Spojených národov najmenej 4 700 ľudí od apríla 2014 zahynulo v bojoch ukrajinskej armády so separatistami podporovanými Kremľom. Za konflikt ľudskoprávne organizácie pravidelne kritizujú obe strany. Podľa nich neraz neberú ohľad na civilistov, ktorí sú vo vojnovej zóne.

Rusko, ktoré vlani obsadilo Krym, akúkoľvek zodpovednosť odmieta. Napriek viacerým dôkazom Moskva stále tvrdí, že na východe Ukrajiny nemá jednotky. Ak tam aj nejakí jej vojaci sú, vraj bojujú dobrovoľne v rámci dovolenky.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #kazachstan #Ukrajina