Svedkovia útoku na magazín Charlie Hebdo uviedli, že teroristi hovorili dokonalou francúzštinou a tvrdili, že patria k Al-Kajdá. Nepotvrdili to ešte žiadne z ďalších zdrojov, ale mohla by to byť stopa k útočníkom?
Ešte je priskoro o tom špekulovať. Z médií a otvorených zdrojov však vyplýva niekoľko stôp. Videli sme video, na ktorom dvaja strelci bežia k autu a hovoria, že pomstili proroka Mohameda a že zabili Charlie Hebdo. Na ďalšej nahrávke útočník, ktorý odchádzal z budovy magazínu, kričí Allahu Akbar (Boh je veľký).
Je preto asi ťažko pochybovať o identite strelcov (podľa francúzskeho ministerstva vnútra boli traja, pozn. red.). K dispozícii je tiež absolútne strašné video chladnokrvnej popravy policajta. Ležal na zemi a zastrelili ho. Z toho sa dá vyčítať správanie mužov na nahrávke. Chodili, konali a rozprávali ako profesionáli, ako by boli vycvičení na tento útok.
Kto patrí do tejto kategórie?
Môžu to byť navrátilci z džihádistických bojov. Mohli by mať vojenský výcvik. Možno v niektorej inej krajine, ale nedá sa vylúčiť ani Francúzsko. Fakt je, že tí muži vedeli, čo robia.
Skutočne sa správali ako vycvičení profesionáli. Na druhej strane je možné, že by to mohlo viesť aj k odhaleniu ich identity. Ak absolvovali niekde nejaký výcvik, mohlo by sa ukázať, že boli v hľadáčiku bezpečnostných služieb?
Polícia určite sleduje viacero ľudí, ktorí sa napríklad vrátili Sýrie, kde mohli podstúpiť vojenský tréning. Teroristi sú zatiaľ na úteku. Polícia ich hľadá. Skutočne máme záchytné body, ktoré nás vedú k uvažovaniu, kto to môže byť. Bolo by však v tejto chvíli nerozumné ísť do nejakých detailov. Vidíme však niekoľko zaujímavých detailov. Z videa, ktoré je k dispozícii, sa dá odvodiť, že Charlie Hebdo napadli pre to, čo magazín uverejňoval. Desivým faktom je, že medzi zavraždenými sú štyria ľudia, ktorí nakreslili karikatúry proroka Mohameda.
Vyplýva to aj z výpovede svedka.
Áno, uviedol, že keď strelci prišli do budovy Charlie Hebdo, vyhlásili, že chceli tých štyroch ľudí. Takže útočníci išli po tých, čo v ich uvažovaní ublížili ich náboženstvu.
Dá sa odhadnúť nebezpečenstvo islamskej radikalizácie vo Francúzsku?
Táto téma si získala veľkú pozornosť. Hlavne v súvislosti s islamskou radikalizáciou, ktorej sme svedkami najmä v Iraku a Sýrii. Podľa dostupných informácií 700 až 1 000 Francúzov opustilo rodnú krajinu a stali sa členmi Daesh (iný názov pre organizáciu Islamský štát, pozn. red.). V súvislosti s tým obavy narastali a teraz dosiahli svoj vrchol. Ide o domácu radikalizáciu, ale aj o druhotnú. Ľudia môžu za 60 eur cestovať nízkonákladovými spoločnosťami do Istanbulu alebo do Ankary v Turecku. Potom prekročia hranice do Sýrie. Má to aj politickú dohru vo Francúzsku.
Akú?
Už som počul poslanca parlamentu, ako spomínal zmeny pravidiel pre voľný pohyb osôb v schengenskom priestore. O tejto téme hovoril aj bývalý prezident Nicolas Sarkozy, keď sa nedávno uchádzal o predsedníctvo vo svojom Združení pre ľudové hnutie. Predpokladám, že nás vo Francúzsku čaká niekoľkotýždňová debata o imigrácii, o našej úlohe v rámci Európskej únie, o tom, či je Schengen dobrá vec. Nebude to príjemné. Sme svedkami mýtu, že vládu nad Francúzskom preberajú moslimovia. Skutočnosť je pritom absolútne odlišná.
Budú teraz tieto hlasy, ktoré vinia za všetko imigrantov či Schengen, ešte viditeľnejšie?
V minulých mesiacoch, rokoch rástli. Zosilneli, keď sme boli v roku 2012 svedkami vrážd Mohammeda Meraha, ktorý zastrelil židovské deti a vojakov. Vlani to bol zase útok v bruselskom židovskom múzeu. Mehdiho Nemmouchea za to zatkli vo Francúzsku. Krajne pravicový Národný front v mojej krajine získava na sile práve pre protimoslimské vyjadrenia. Eric Zemmour, ktorý napísal knihu o tom, ako Francúzsko stráca svoje hodnoty, patrí k najrešpektovanejším politickým komentátorom v krajine. To, čo sa stalo v Charlie Hebdo, len podporí podobné myšlienky. Dúfam však, že páchateľov chytia, obvinia a v procese nebude priestor na rôzne debaty.
Spomenuli ste nepríjemnú diskusiu, ale Parížania tiež chcú vyjsť do ulíc a podporiť slobodu slova, demokraciu.
Jednoznačne. Prezident François Hollande uviedol, že Francúzsko napadli, lebo je to krajina slobody. Ľudia podporia slobodu tlače. Charlie Hebdo je kontroverzný, ale veľmi rešpektovaný magazín. Krajina sa na tom aj zjednotí. Sarkozy vyhlásil, že jeho strana podporí vládu vo všetkom, čo bude robiť, aby chytila páchateľov a zabránila ďalším útokom.
Čo znamená Charlie Hebdo pre Francúzsko?
Je to magazín, ktorý sa pohybuje trocha mimo hlavného prúdu francúzskych médií. Funguje akoby trocha staromódne, bez nejakej veľkej prítomnosti na internete. Snaží sa byť nezávislý, robiť to, čo chce. Charlie Hebdo bol vždy provokatívny. Proti islamu, kresťanstvu, všetkým politikom vo Francúzsku. Magazín je symbolom vzdelanej ľavice. Čítajú ho mnohí profesori. Má však prepojenie aj so strednou triedou. Charlie Hebdo hovorí o všetkom. Na budovu magazínu už zaútočili Molotovovými koktailmi v roku 2011.
Charlie Hebdo ako jediné noviny vo Francúzsku publikovali karikatúry proroka Mohameda z dánskeho denníka Jyllands-Posten. Odvtedy bol magazín pod dohľadom. Veď útočníci zabili aj policajta. Charlie Hebdo vzbudzuje vášne. V absolútne žiadnom prípade však rozhodnutia magazínu nemôžu ospravedlniť to, čo sa stalo.