"Je to tvrdá realita,“ reagoval Andrew Silke z Východolondýnskej univerzity. "Médiá vždy budú faktorom v teroristických konfliktoch. Či už tým, ako ich pokrývajú, ale aj ako možné ciele. Útok na médiá tiež prináša ešte väčšiu publicitu ako iné terče. A pozornosť verejnosti je niečo, po čom teroristi túžia,“ povedal pre Pravdu odborník na terorizmus, ktorý pôsobí aj ako poradca OSN a Európskej komisie.
Existujú hranice satiry?
Dvanásť zavraždených v parížskom magazíne Charlie Hebdo je krutým dôkazom reality, ktorú Silke spomína. Karikaturisti a novinári sa v ňom vysmievali všetkým. Náboženským autoritám, politikom aj teroristom. Po brutálnom útoku si ani samotní žurnalisti nie sú istí, či Charlie Hebdo niekedy nezašiel priďaleko.
"Dlhodobo sa vysmieva, uťahuje si a podpichuje moslimov,“ napísal v komentári v denníku Financial Times Tony Barber. "V žiadnom prípade nejde o toleranciu k vrahom, ktorých musia chytiť a potrestať, alebo naznačovanie, že sloboda prejavu by sa nemala týkať satirického znázornenia náboženstva. Len tým hovorím, že istá dávka sedliackeho rozumu by bola vhodná pre publikácie ako Charlie Hebdo či dánsky Jyllands-Posten, ktoré tvrdia, že podporujú slobodu, keď provokujú moslimov.“
Čo však znamená zájsť priďaleko? Je tým karikatúra proroka Mohameda s turbanom, z ktorého trčí bomba? Aj takýto obrázok zverejnil denník Jyllands-Posten a publikoval ho aj Charlie Hebdo. Dánske noviny včera zamestnancom oznámili, že zvyšujú bezpečnostné opatrenia, nebudú však mlčať. "Naše zdroje využijeme, aby sme informovali o brutálnom teroristickom útoku v Paríži,“ uviedol pre Pravdu Stig Ørskov, výkonný riaditeľ spoločnosti, ktorá vydáva Jylland-Posten.
„Nesmieme sa prestať vysmievať z týchto vraždiacich klaunov,“ napísal v denníku Guardian britský karikaturista Martin Rowson. "Po vražde Cabua, Wolinského, Tignousa a šéfredaktora Charlie Hebdo Stéphana Charbonniera pociťujeme hrozné nutkanie prestať sa smiať. Verím však, že by to bola zásadná chyba.“ Aj keď Rowson v roku 2005 neschvaľoval zverejnenie karikatúr v Jyllands-Posten, hovorí: "Výsmech nenávidia mocní a diktátori – preto musí pokračovať.“ Na budúci týždeň v stredu vyjde Charlie Hebdo v náklade jeden milión výtlačkov. Bežne to bolo 60-tisíc. Bude mať osem strán, zvyčajne to bolo 16.
"Hlúposť nevyhrá,“ povedal pre agentúru AFP komentátor Charlie Hebdo Patrick Pelloux. "Je to veľmi ťažké. Všetci trpíme, smútime, máme strach, ale predsa to urobíme,“ uviedol Pelloux. "Teroristi by zvíťazili, keď výsledkom útoku bude, že novinári budú viac zvažovať, či uverejniť obrázky proroka Mohameda,“ reagoval pre Pravdu Edwin Bakker, šéf Centra pre terorizmus a protiterorizmus na univerzite v holandskom Leidene.
Teroristi chcú diktovať?
"Útok bol zameraný na to, aby ovplyvnil našu spoločnosť a diktoval jej, ako má fungovať,“ myslí si aj Silke. "Teroristi to chcú dosiahnuť prostredníctvom násilia. Parížsky útok mal smerovať k tomu, aby médiá nezverejňovali niečo, čo sa radikálom nepáči. V krátkosti sa dá povedať, že teroristi sponzorujú cenzúru. Mali by sa tomu médiá prispôsobiť? Asi nie. Médiá musia stále zvažovať, aké príbehy zverejniť. Aj bezpečnostné hrozby v tom hrajú rolu. Nemala by však byť určujúca a hlavná,“ tvrdí odborník.
Sloboda prejavu tak nie je absolútna a aj v demokratických krajinách môže byť vnímaná rôzne. „Otázka toho, ako citlivo brať do úvahy náboženské prejavy, je jednou z najzložitejších pri stanovení hraníc slobody prejavu v akejkoľvek spoločnosti,“ uviedol pre Pravdu Adrian Guelke z Centra pre štúdium etnických konfliktov na Kráľovskej univerzite v Belfaste. “
Čo budú teraz médiá robiť, sa môže v jednotlivých krajinách líšiť. Keď vznikla kontroverzná situácia okolo dánskych karikatúr, v Británii ich mohli publikovať. Médiá sa však rozhodli, že to neurobia. Karikatúry však opísali, aby čitatelia vedeli, v čom kontroverzia spočíva,“ pripomenul Guelke.