"Hrozby pretrvávajú a musíme sa pred nimi chrániť,“ uviedol včera pre médiá minister obrany Jean-Yves La Drian. "Je to domáca operácia, do ktorej sa zapojí takmer taký počet jednotiek, aký máme v zahraničných misiách,“ povedal pre médiá francúzsky politik.
Minulý týždeň bratia Said a Chérif Kouachiovci zaútočili v Paríži na satirický magazín Charlie Hebdo. Zavraždili dvanásť ľudí. Týždenník, ktorý sa rád vysmieva zo všetkých inštitúcií, pravidelne zverejňoval aj karikatúry súvisiace s islamom.
V spojení s Kouachivcami bol Amedy Coulibaly, ktorý zastrelil policajtku a spôsobil rukojemnícku drámu v v obchode s kóšer potravinami. Výsledkom vyčíňania teroristov, ktorých zlikvidovala polícia, je 17 mŕtvych.
Niečo pozitívne?
"Francúzsko čelí svojmu 11. septembru,“ uviedol pre Pravdu Jean-Yves Camus z parížskeho Inštitútu pre medzinárodné a strategické štúdie, pripomínajúc útoky Al-Kajdá na New York a Pentagon v roku 2001. "Sme vo vojne. Nie sme však vo vojne s moslimami. Mám moslimských kolegov, ktorí sú rovnako ako ja nahnevaní na to, čo sa stalo. Azda 99 percent moslimov vo Francúzsku je tiež terčom islamistov. Útočníci nechápali slobodu prejavu. Moslimskí fundamentalisti veria, že demokracia je zlo,“ povedal Camus.
Podľa francúzskeho premiéra Manuela Vallsa je krajina vo vojne s radikálnym islamom. Predseda vlády tiež uviedol, že Coulibaly mohol mať komplica. Kouachiovci zaútočili na Charlie Hebdo, pretože zverejňoval karikatúry Mohameda. Coulibaly zase mieril na židov, ktorí sú častým cieľom islamistov. Preto sa Francúzsko ešte výraznejšie zameria na ochranu židovských objektov. Aj to bude práca posilnených hliadok v uliciach.
"Budeme chrániť synagógy, židovské školy, ale aj mešity, pretože v minulých dňoch sme videli niekoľko útokov proti mešitám,“ uviedol Valls pre televíziu BFM TV. "Obávam sa však náboženských rozporov,“ reagoval Camus.
Krajina je zatiaľ zjednotená. Ukázal to doslova neuveriteľný nedeľňajší pochod v Paríži a ďalších francúzskych mestách. Do ulíc vyšli podľa niektorých odhadov až štyri milióny ľudí. Parížska demonštrácia bola pravdepodobne najväčšia v dejinách krajiny, ešte mohutnejšia, ako keď ľudia oslavovali oslobodenie mesta v roku 1944 počas druhej svetovej vojny.
"Útoky, nanešťastie, neboli až takým prekvapením. Podobná hrozba nad nami visela dlho. Dúfam však, že Francúzsko to môže zmeniť aj k lepšiemu,“ povedal pre Pravdu novinár Serge Rombi, ktorý pracuje pre televíziu FRANCE 24. "Dlhodobo máme problém s fundamentalistami a fanatikmi. Vytvára to mnoho napätia. Francúzi však teraz vidia, že musíme rozlišovať medzi moslimami a fanatikmi,“ verí Rombi.
Podľa francúzskeho novinára, ktorý pôsobí v Lyone, len v tomto meste vyšlo v nedeľu do ulíc takmer 400-tisíc ľudí. "Verím, že to vytvára správnu atmosféru, aby sme tragédiu zmenili na niečo pozitívne. Napriek realite, že útoky sa môžu opakovať,“ hovorí Rombi. Pripomína tiež, že krajina vníma viac aj problém antisemitizmu. "Keď v roku 2012 zastrelil Mohammed Merah židovské deti, bolo to hrozné, nevideli sme však nejaké veľké protesty. Pozrite sa, čo sa deje teraz, keď cieľom útoku boli aj židia,“ uviedol Rombi.
Podpora pre teroristov
Francúzi v súvislosti s krviprelievaním sledujú viacero stôp. Valls oznámil, že aj za účasti opozície vznikne parlamentná komisia, ktorá bude skúmať, čo sa dalo urobiť pre zabránenie útokom. Otázkou je, či tajné služby nemali venovať viac pozornosti faktu, že Kouachiovci boli v roku 2011 v Jemene, kde sa stretli aj Anwarom Awlakím. Tohto propagandistu Al-Kajdá na Arabskom polostrove zlikvidovali Američania útokom bezpilotného lietadla.
Coulibaly zase na nahrávke, ktorú na internete zverejnili cez víkend, prisahá vernosť Islamskému štátu. Predpokladá sa, že za islamistami do Sýrie odcestovala aj jeho družka Hayat Boumeddieneová.
Teroristi mali k dispozícii dobrú výzbroj a výstroj. Podľa francúzskych expertov však nešlo o nič špeciálne, čo by sa nedalo zohnať na čiernom trhu. Páchatelia pritom mali kontakty v podsvetí. Nedá sa preto z toho jednoznačne určiť, či Kouachiovci a Coulibaly mali podporu nejakej väčšej teroristickej siete, alebo sa skôr len inšpirovali myšlienkami Al-Kajdá či Islamského štátu.
Manifestácia národnej jednoty
Nedeľňajší pochod v Paríži bol možno najväčším masovým podujatím v dejinách Francúzska. Organizátori odhadujú, že prišlo viac ako 1,5 milióna ľudí. (V celej krajine manifestovali dokopy štyri milióny stúpencov slobody prejavu a pokojného spolužitia bez ohľadu na náboženstvo.) Zosnulému spisovateľovi Victorovi Hugovi v júni 1885 údajne vzdali hold až dva milióny Francúzov, ale tento počet nie je istý. „Metóda vtedajšieho výpočtu zanecháva pochybnosti o tomto údaji,“ upozornili noviny Le Monde. Takmer 1,5 milióna fanúšikov oslavovalo v Paríži v júli 1998 víťazstvo reprezentantov vo finále majstrovstiev sveta vo futbale. Približne milión šťastných ľudí vyšlo do ulíc a na námestia v auguste 1944 po oslobodení hlavného mesta. Okolo 850-tisíc demonštrantov sa zhromaždilo v marci 2013 proti uzákoneniu homosexuálnych manželstiev. V máji 2002 protestovalo asi 500-tisíc ľudí proti predákovi krajnej pravice Jeanovi-Mariemu Le Penovi, ktorý prekvapujúco postúpil do druhého kola prezidentských volieb.
Prečo neprišiel šéf Bieleho domu? Túto otázku si kladú viaceré médiá v USA. „Je to naozaj trápne. Kde je prezident Barack Obama? Prečo nepricestoval do Paríža?“ čudovala sa napríklad Greta Van Susterenová, moderátorka televíznej stanice Fox News. Televízia CNN s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa z Bieleho domu uviedla, že nároky na bezpečnosť Obamu sú také obrovské, že zaručiť mu ochranu na pochode by bolo nemožné. Tento zdroj pripomenul, že prezident sa po atentátoch dôrazne postavil na stranu Francúzska, čo potvrdil aj zápisom do kondolenčnej knihy na veľvyslanectve vo Washingtone. USA však bez ohľadu na to nemali na manifestácii vysoké zastúpenie (bola tam veľvyslankyňa). Niektoré médiá sa nazdávajú, že mohol priletieť viceprezident Joe Biden. Šéf diplomacie John Kerry nemohol, lebo bol na návšteve Indie.
Otáznik visí nad pozadím účasti Benjamina Netanjahua, pretože sa objavila informácia, že Francúzsko nebolo nadšené z možného príchodu izraelského premiéra. Prezident François Hollande mu údajne odkázal, aby neprišiel, lebo chcel, aby sa pozornosť sústredila výlučne na vyjadrenie solidarity s obeťami teroristických útokov a na dôkaz jednoty národa a nie odviesť pozornosť na kontroverzné izraelsko-palestínske vzťahy. Tvrdia to médiá v Izraeli s odvolaním sa na zdroje blízke Netanjahuovi. Premiér vraj najprv vyhovel prosbe šéfa Elyzejského paláca, ale deň pred manifestáciou zmenil rozhodnutie. Francúzi údajne podobne oslovili palestínskeho predáka Mahmúda Abbása, ktorý im vyhovel, aby nechodil. Keď však Netanjahu povedal, že predsa len príde, rovnako následne reagoval aj Abbás, uviedli izraelské médiá. Nakoniec sa obaja zúčastnili na pochode.