V štyriaštvrťmiliónovej najmladšej členskej krajine Európskej únie o víťazstve konzervatívnej vyzývateľky ľavicového prezidenta Iva Josipoviča (57) rozhodlo sotva tridsaťtisíc hlasov. Rozdiel necelého jedného percentuálneho bodu, ako aj nemilosrdný volebný zápas potvrdili, že krajina je dramaticky rozdelená na dve nezmieriteľné polovice.
„Občanov rozdelila agresívna kampaň, ktorú viedli oba tábory, režírujúc atmosféru strachu v duchu vojnových deväťdesiatych rokov,“ konštatuje analytik Siniša Bogdanič. „Kým pravičiari označovali ľavičiarov za komunistov a zradcov národných záujmov, sugerujúc, že Chorvátsko znova treba brániť pred Juhovoslovanmi, ľavičiari bili na poplach, že zvolenie pravičiarky vráti krajinu priamo do toho traumatického desaťročia, poznačeného krvavou vojnou, zločineckou privatizáciou a obmedzovaním ľudských práv,“ poznamenal Bogdanič pre Deutsche Welle.
Podobne tvrdú prezidentskú kampaň Chorvátsko nezažilo pätnásť rokov, tvrdia pamätníci. Po smrti vojnového prezidenta Franja Tudjmana vtedy záhrebskú vilu Pantovčak dobyla ľavica. Pre pravicu ju dokázala získať späť až teraz Grabarová Kitarovičová. Kolinda, ako ju v Chorvátsku familiárne volajú, štartovala z neľahkej pozície. Jej Chorvátske demokratické spoločenstvo – HDZ – sa ešte úplne nezbavilo biľagu skorumpovanej strany. Veď ona sama ako ministerka pre európsku integráciu a neskôr šéfka diplomacie bola členkou kabinetu Iva Sanadera, ktorý si za korupciu odpykáva desaťročný trest väzenia. Z pohľadu voličov jej však prospelo, že v čase odhaľovania korupčných afér a agónie HDZ už nebola na očiach – pôsobila ako veľvyslankyňa v USA a potom ako asistentka generálneho tajomníka NATO.
Chorvátski analytici sa zhodujú, že viac ako HDZ pomohli Grabarovej Kitarovičovej vyhrať voľby vládnuci sociálni demokrati premiéra Zorana Milanoviča. Hoci Josipovič po presťahovaní sa do Pantovčaku prerušil svoje členstvo v Milanovičovej strane, jeho konzervatívna vyzývateľka ho obviňovala, že sa od vládnej strany neodstrihol a neupozorňoval na jej katastrofálne chyby v hospodárskej a sociálnej politike.
Chorvátskej ekonomike sa už šesť rokov nedarí dosiahnuť rast, štátny dlh od vypuknutia krízy v roku 2008 dvojnásobne vzrástol, bez práce je každý piaty Chorvát a medzi mladými je miera nezamestnanosti ešte dvojnásobne vyššia.
Budúca prezidentka sľubmi nešetrila. Zo zotrvačnosti ich zopakovala aj vo volebnú noc. „Nedovolím, aby niekto hovoril, že Chorvátsko nebude prosperujúce a bohaté. Chorvátsko bude medzi najrozvinutejšími krajinami Európskej únie a sveta. To vám sľubujem,“ citoval ju denník Jutarnji list.
Josipovič upozorňoval, že hlava štátu, ktorá má obmedzené právomoci, na ekonomické rozhodnutia vlády nemá dostatočný dosah, preto aj prísľuby nápravy by od neho nezneli seriózne. Jeho konkurentka však napokon podľa analytika Branka Caratana uspela aj vďaka tomu, že prezidentskú kampaň poňala ako generálku HDZ pred parlamentnými voľbami. Tie Chorvátov čakajú ešte do konca tohto roku. „HDZ vyťahovalo témy, o ktorých prezident podľa ústavy nemôže rozhodovať. Tento argument však tak veľmi nezavážil. Dôležitejší bol umelecký dojem,“ povedal Caratan pre Rádio Slobodná Európa. On i ďalší politológovia varujú, že Chorvátsko do parlamentných volieb očakáva veľmi bojovné spolužitie ľavicovej vlády s pravicovou prezidentkou. „Zákopy v politicky rozpoltenej krajine sa ešte prehĺbia,“ predpovedá.