"Demonštrácia v Paríži bola skutočne dôležitým znakom snahy podporiť demokraciu a boj proti extrémizmu. Bola ukážkou jednoty v časoch, keď čelíme terorizmu. Sloboda prejavu je jednou zo základných hodnôt demokratickej spoločnosti. Nesmieme dovoliť, aby ju umlčalo násilie,“ reagovala pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Katharina Crepazová z univerzity v Innsbrucku. "Je potrebná spolupráca a spoločná stratégia týkajúca sa boja proti terorizmu. A rovnako problémov sociálneho vylúčenia menšín a integračnej politiky. EÚ nebola v týchto oblastiach dosiaľ veľmi aktívna,“ tvrdí expertka.
"Všetci sú po útokoch vo Francúzsku v neistote,“ hovorí zase John Gaffney z Astonskej univerzity. "Moslimská komunita sa obáva útokov proti nej, a niekoľko sme už videli. Židia tiež zvažujú, čo ďalej. Spomeňte si na vraždy židovských detí Mohammedom Merahom v roku 2012 a vlaňajší útok v židovskom múzeu v Bruseli. Rekordný počet židov preto opúšťa Francúzsko,“ pripomenul pre Pravdu odborník na Európu.
Bratia Kouachiovci a Amedy Coulibaly zavraždili minulý týždeň vo Francúzsku sedemnásť ľudí. Bol medzi nimi aj moslimský policajt Ahmed Merabet. Päť obetí sú židia.
V súvislosti s útokmi a spomienkou na 70. výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz včera uviedol, že nenávisť sa nesmie stať nákazlivou.
"Židia v Európe sa aj dnes obávajú o svoju bezpečnosť. To je niečo, čo nás musí desiť a tomuto strachu musíme vzdorovať. Pokladám terajšie udalosti v Paríži za príklad. Musíme čeliť narastajúcej nedôvere. Sedemdesiat rokov po oslobodení Osvienčimu musíme bojovať za práva každej jednej ľudskej bytosti. Je to úloha, ktorú si musíme osvojiť,“ vyhlásil Schulz.
Podľa štatistík počet antisemitských útokov v Európe rastie. Najviditeľnejšie to bolo v lete, keď sa pochybnou rozbuškou násilností proti židovským cieľom stal vojenský zásah Izraela v Gaze. Do synagóg lietali zápalne fľaše. Na protestoch zneli heslá ako židia do plynu.
Islamofóbne nálady majú v Európe tiež násilné prejavy. Tri mešity museli hasiť vo Švédsku koncom minulého roka. Opakujúce sa demonštrácie v Nemecku proti údajnej islamizácii Európy mávajú pokojný priebeh, ale ostro proti nim vystúpila kancelárka Angela Merkelová aj ďalší nemeckí politici. Hnutie PEGIDA (Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu), ktoré sa koncentruje v Drážďanoch, je pritom podľa viacerých pozorovateľov typickým príkladom, keď ľudí ovláda najmä strach z nepoznaného.
"Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že je veľmi čudné, že sa protestuje v Drážďanoch. Menej ako päť percent obyvateľov mesta tvoria cudzinci a iba 0,4 percenta z nich sú moslimovia,“ napísal pre denník Wall Street Journal nemecký novinár Robin Alexander. "Pritom dvadsaťpäť percent ľudí v Mníchove sú cudzinci. A práve tu sa začali v decembri prvé protesty proti PEGIDA,“ pripomína Alexander, ktorý pracuje pre denník Die Welt.
Merkelová sa včera zúčastnila v Berlíne na pochode, ktorý zorganizoval Ústredná rada moslimov v Nemecku pod heslom: Buďme tu jeden pre druhého. Teror – nie v našom mene!
"Výrazný nárast antimoslimských predsudkov, ako aj znovuobjavenie sa antisemitizmu v Európe je alarmujúce,“ povedal pre Pravdu Matthew Feldman, odborník na extrémistické hnutia na univerzite v anglickom Teesside. "Tieto prejavy sú neraz maskované ako liberálne hodnoty. Proti tomu sa podľa mňa musíme postaviť. Nie je nič liberálne na tom, keď útočíme na menšiny na základe ich náboženskej príslušnosti. Sloboda prejavu, ako ju vnímame pod heslom Všetci sme Charlie, je ľudským právom. Rovnako je ním náboženská sloboda,“ uviedol Feldman.