Náboženstvo nemôže byť nadradené demokracii, tvrdí expert

"Nemôžeme akceptovať len jediný výklad náboženstva, ktorého porušenie by bolo potrestané smrťou. Keby to tak bolo, v akej spoločnosti by sme to žili?“ povedal pre Pravdu v reakcii na útoky vo Francúzsku Jean-Yves Camus, odborník na extrémizmus z Inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy.

15.01.2015 10:30
Jean-Yves Camus Foto:
Odborník na extrémizmus z Inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy Jean-Yves Camus.
debata (48)

Vydanie magazínu Charlie Hebdo, prvé po teroristickom útoku, sa hneď vypredalo. Očakávali ste takúto reakciu od obyvateľov Francúzska?
Myslel som si, že týždenník sa bude dobre predávať. Keď som však ráno vyšiel z domu a chcel som si Charlie Hebdo kúpiť, nepodarilo sa ho už zohnať. Je to úžasná odpoveď Francúzov na to, čo sa stalo. Ako iste viete, pripravuje sa dotlač magazínu (týždenník sa bude ďalej predávať dnes, pozn. red.) Prekonáva to všetky moje očakávania.

Je týždeň po útokoch. Ako vyzerá debata vo Francúzsku v súvislosti s krviprelievaním, ktoré krajina zažila?
Závisí to aj do toho, kde vo Francúzsku žijete. V Paríži, kde bývam, bola mobilizácia ľudí neuveriteľná. Samozrejme, boli sme svedkami asi najväčšej demonštrácie v dejinách krajiny. Nie je však celkom presné tvrdenie, že krajina je zjednotená.

Prečo?
Keď pôjdete do prímestských štvrtí, kde do veľkej miery bývajú moslimovia a ľudia pôvodom z Afriky, tak ich postoj je v mnohých prípadoch iný. Mnohí nevnímajú to, čo sa stalo, ako nejaký zásadnejší problém. Niektorí sa o to ani vôbec nestarajú. Ďalší zase tvrdia, že Charlie Hebdo sa aj tak rúha, a preto je zodpovedný, či si dokonca zaslúži to, čo sa stalo. A druhý útok, na kóšer obchod, kde zavraždili štyroch ľudí, už naozaj trápi málokoho.

V čom sa to prejavuje?
Zdá sa, že zostávame v stave, keď antisemitizmus nevnímame ako nejaký väčší problém. Alebo je pre nás niečo, čo sme už dávno vyriešili. V tento súvislosti je zaujímavé, že v západnej Európa neraz hovoríme o prejavoch antisemitizmu na východe. Pozeráme sa na vás ako na miesto, kde pretrvávajú staré antižidovské predsudky. V západnej Európe sami sebe tvrdíme, že my už takého problémy nemáme. Je to absolútny omyl. Veď napríklad extrémna pravica je momentálne oveľa väčším problémom v západnej Európe ako vo východnej. Antisemitské incidenty sme v roku 2014 počítali na stovky.

Spomenuli ste, že krajina nie je zjednotená. Nedalo sa však asi očakávať, že všetci moslimovia privítajú magazín, ktorý má na titulnej strane karikatúru proroka Mohameda. Bude to ďalej súčasťou debaty o slobode prejavu?
Určite áno. Som žid. Keď sa pozriem na niektoré karikatúry v Charlie Hebdo, tak musím povedať, že sú niekedy urážlivé. Zobrazujú rabínov či ortodoxných židov spôsobom, ktorý sa mi nie vždy páči. Som však presvedčený, že je to cena za slobodu médií, ktorú je potrebné zaplatiť. Nemusíte karikatúry akceptovať. Môžete si myslieť, že urážajú vašu vieru, ale náboženstvo nemôže byť nadradené demokracii.

Vo Francúzsku máte dlhú tradíciu satiry…
A nielen smerom k náboženstvu, ale proti všetkým mocným. Zažili to už králi pred revolúciou koncom 18. storočia. Dnes to zažívajú politici, ktorí riadia krajinu. Ja sám nemám rád rúhanie. Nemôžeme však akceptovať len jediný výklad náboženstva, ktorého porušenie by bolo potrestané smrťou. Keby to tak bolo, v akej spoločnosti by sme to žili? Vo Francúzsku máme jeden z najlepších zákonov týkajúcich sa trestania prejavov nenávisti proti skupinám obyvateľstva. Takže, ak sa vám niečo nepáči, pokojne s tým choďte na súd.

Keď diskutujeme o slobode prejavu, tak francúzsky komik Dieudonné bol zatknutý za to, že na Facebooku napísal som Charlie Coulibaly (Charlie ako Charlie Hebdo, Coulibaly je zase priezvisko jedného z teroristov, ktorý zaútočil na židov, pozn. red.). Dieudonné je známy svojimi vystúpeniami proti Izraelu, nebolo však zatknutie predsa len unáhlené? Nespadá vyjadrenie Som Charlie Coulibaly pod slobodu prejavu?
Je to už mimo akceptovateľných hraníc. Prejavuje obdiv k teroristickým činom. Aj sloboda prejavu má hranice. A ja sám chcem, aby bola čo najširšia. Podporu terorizmus však nemožno akceptovať ako slobodu názorov či prejav náboženského presvedčenia. Je to už hrozba pre demokraciu ako systém.

Hovorili ste už o náraste antisemitizmu, ale to isté sa dá povedať o islamofóbii. Ako riešiť tieto dva problémy?
Máte pravdu, keď hovoríte o náraste protimoslimských aktivít. Vo Francúzsku sú za tým malé najextrémnejšie skupiny pravice, ešte výrazne radikálnejšie ako Národný front Marine Le Penovej. Musíme sa jednoznačne vyvarovať nejakej odvety proti moslimom za to, čo sa stalo. Absolútne drvivá väčšina z nich s tým nemá vôbec nič spoločné. Sú to občania Francúzska. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme nestavali ľudí a komunity proti sebe. Bolo by to hrozné.

Francúzsko prijme nové zákony. Nájde však krajina rovnováhu medzi bezpečnosťou a občianskymi slobodami? Nie vždy sa nám to na Západe darí.
Prezident aj vláda hovoria, že nechcú vo Francúzsku podobnú iniciatívu ako Vlastenecký zákon, ktorý v USA prijali po útokoch 11. septembra 2001. V tejto chvíli vidím konsenzus, že týmto smerom nepôjdeme. Pravdou však je, že nás tohto roku čakajú lokálne voľby, v roku 2017 zase výber prezidenta. Viem si preto predstaviť, že konzervatívne strany a, samozrejme, Národný front, začnú tlačiť na legislatívu, ktorá by obmedzila slobody. Neverím však, že by to vyriešilo naše problémy a časť obyvateľstva bude proti.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #náboženstvo #Charlie Hebdo #Jean-Yves Camus