V tábore porazenej ľavice sa však nájdu aj takí, ktorí by tesný výsledok, keď rozhodlo iba 32-tisíc hlasov, radi spochybnili ako neústavný.
Podľa volebnej komisie niekdajšia šéfka diplomacie a ministerka pre európsku integráciu v nedeľňajšom druhom kole zvíťazila so ziskom 50,74 percenta hlasov. Z volebného tímu doterajšieho prezidenta Iva Josipoviča však zaznelo iné číslo: 49,37 percenta. Volebná komisia totiž zisk oboch finalistov voľby hlavy štátu rátala z celkového počtu platných hlasov, a nie podľa počtu hlasujúcich voličov.
S pochybnosťami nad výsledkom volieb sa ozvala sociálnodemokratická politička Sandra Petrovičová Jakovinová, ktorá mala vo volebnom štábe Josipoviča na starosti právne otázky. Svoje námietky opiera o konštatovanie z ústavy, že prezident sa volí väčšinou hlasov všetkých voličov, ktorí hlasovali. „Ak žiadny z kandidátov takú väčšinu nezíska, voľby sa do štrnástich dní zopakujú,“ upozornila bývalá europoslankyňa, ktorá má povesť blízkej spojenkyne šéfa vlády i sociálnych demokratov Zorana Milanoviča.
Premiér Grabarovej Kitarovičovej do štvrtka nezablahoželal k víťazstvu. Na rozdiel od prezidenta Josipoviča, ktorý už vo volebnú noc priznal svoju porážku a súperke gratuloval, Milanovič tvrdí, že to spraví až po zverejnení konečných oficiálnych výsledkov. Výsledky však Petrovičová Jakovinová navrhuje napadnúť na ústavnom súde. „To bude najdôležitejšie rozhodnutie v histórii demokracie. Zmenia sa tým samotné základy demokracie v Chorvátsku,“ vyhlásila pre spravodajský server Tportal.hr.
Petrovičová Jakovinová pripomína, že v ústave stojí: „Prezidentské voľby sa podrobne upravujú zákonom.“ Ten v súlade s ústavou konštatuje, že k víťazstvu v prvom kole hlasovania je nutná nadpolovičná väčšina všetkých hlasujúcich voličov. Pre druhé kolo však predpokladá, že sa prezidentom stane ten, kto „získa najväčší počet hlasov voličov, ktorí hlasovali“.
Nevyžaduje teda už podporu nadpolovičnej väčšiny hlasujúcich. Podľa Petrovičovej Jakovinovej ale „ústava nepozná prvé a druhé kolo. Tam je uvedené, že voľby sa zopakujú, keď jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých tých, ktorí išli k voľbám“, argumentuje.
Podľa profesora záhrebskej právnickej fakulty Vedrana Djulabiča volebná komisia chybne zrátala percentuálny zisk, lebo nevzala do úvahy 60-tisíc neplatných hlasov. Tých bolo preto tak veľa, lebo tretí najúspešnejší prezidentský kandidát z prvého kola nechcel podporiť ani jedného z finalistov a svojim stúpencom odporučil, aby odovzdali neplatný hlas.
„Podľa volebnej komisie Grabarová Kitarovičová zvíťazila so ziskom 50,74 percenta hlasov, kým Josipovič prehral s 49,26 percenta. V skutočnosti však je pomer 49,37 ku 47,94,“ povedal Djulabič pre Tportal.hr. Táto chyba volebnej komisie však podľa neho nie je dôvod na spochybňovanie víťazky. „Môžu sa pokúsiť napadnúť volebný výsledok, ale ja si myslím, že je to jazda na mŕtvom koni. Väčšina je väčšina. Prehrali, tak by sa malo ísť ďalej,“ odporúča profesor.
Grabarová Kitarovičová sa k spochybňovaniu ústavnosti jej víťazstva nechcela vyjadriť. „Skutočne neviem, čo by som na to povedala. Ľud rozhodol. Zvolil prezidentku,“ citoval ju Večernji list.
Podľa denníka Jutarnji list sa k iniciatíve Petrovičovej Jakovinovej nehlási ani Josipovič. Hovorkyňa dosluhujúceho prezidenta odkázala, že ide o osobný názor dotyčnej političky. Noviny však pripomínajú, že žiadosť o preskúmanie výsledkov volieb môžu po ich oficiálnom vyhlásení podať nielen prezidentskí kandidáti, ale aj strany, ktoré ho nominovali do volieb: „To znamená, že ak Josipovič osobne nepodá žiadosť, môžu to urobiť aj vládne strany.“