S propagandou proti Moskve únia neuspeje

Na Slovensku sú dve americké základne s lietadlami a tankami. Aj to sa dá dozvedieť pri čítaní si článkov na webovej stránke ruskej televízie RT.

, 16.01.2015 07:21
Vladimir Putin, Rusko Foto: ,
Rusku podľa odborníkov ide menej o presadzovanie vlastnej pravdy, ako skôr o spochybňovanie informácií so Západu. Na snímke ruský prezident Vladimir Putin, ktorý si napriek ekonomickým problémom krajiny udržuje vysokú popularitu.
debata (650)

Novinárom to potvrdil 23-ročný Sojka z Bratislavy, ktorý odišiel bojovať na východ na stranu separatistov podporovaných Ruskom.

Nikto nevie, kde sú na Slovensku dve americké základne s lietadlami a tankami. Podobnými správami však Moskva bez problémov operuje v globálnom mediálnom priestore. Jej informačná ofenzíva nie je nová, mimoriadne sa však zviditeľnila v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom. Západ sa tejto forme propagandy snaží čeliť najmä upozorňovaním na klamstvá a polopravdy. Niektoré štáty Európskej únie by si však želali aj koncentrovanejší boj v mediálnom priestore.

Propaganda EÚ?

Internetový denník EU Observer informoval o iniciatíve Litvy, Estónska, Dánska a Británie, ktoré žiadajú diskusiu o tom, ako sa postaviť ruskej propagande. Informovali o tom Európsku úniu a o ich predstavách sa bude rokovať.

„Návrhy našich štyroch partnerov sme si preštudovali, podrobne budeme o nich hovoriť na najbližšom zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli v pondelok 19. januára v rámci strategickej diskusie o vzťahoch EÚ s Ruskom,“ reagoval pre Pravdu hovorca rezortu diplomacie Peter Stano. "Práca s verejnou mienkou a šírenie pravdivých informácií sú veľmi dôležitý aspekt obrany našich hodnôt a udržania európskej jednoty zoči-voči takej komplexnej téme, ako je pravdivé informovanie v EÚ, ale aj mimo nej.“

"Dokument odráža rastúce pochopenie, že propaganda ohrozuje naše krajiny a že EÚ musí konať jednotne, aby poskytla alternatívne informačné zdroje. Tie by mali posilniť odolnosť verejnosti proti propagande a umožniť hlasu EÚ, aby lepšie zaznel,“ vyhlásila pre Pravdu Evelina Butkutë-Lazdauskienë, hovorkyňa litovského premiére Algirdasa Butkevičiusa.

Návrhy štyroch krajín podľa EU Observer zahŕňajú takmer celý mediálny priestor. Od lepšej spolupráce mimovládnych organizácii a novinárov, cez úlohu regulátorov médií v členských krajinách v oblasti boja so zavádzajúcimi a nepravdivými správami, až po vytvorenie informačných kanálov podobných Rádiu Slobodná Európa v čase studenej vojny.

"O týchto témach sa hovorí hádam od apríla minulého roku na všetkých stretnutiach predstaviteľov únie a expertov. Krym a východná Ukrajina ukázali, aké je Rusko efektívne v propagande,“ povedal pre Pravdu Ievgen Vorobiov z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

„Je potrebné s tým niečo robiť. EÚ však jednoducho nemôže konať tak ako Rusko. Hlavným dôvodom je, že Moskva kombinuje mediálne aktivity s postupmi tajných služieb,“ tvrdí expert. Podľa Vorobiova by tiež bolo lepšie stavať na tom, čo už médiá v oblasti boja s dezinformáciami robia, ako vytvárať nejaké nové štruktúry.

Nedôvera k médiám

Odborníci pripomínajú, že jedným z dôvodov, prečo je náročné prekonávať ruský mediálny vplyv, je, že Kremeľ neponúka nejaký ucelený ideologický odkaz, v ktorý by mal niekto uveriť. Tak to bolo počas studenej vojny. Teraz mu ide skôr o to, aby spochybnil informácie Západu. Moskva sa nezaťažuje tým, že niekto odhalí nepravdu, stačí jej vytvorenie atmosféry neistoty. Veľmi dobre tiež využíva prešľapy Západu a upozorňuje na jeho konanie, ktoré neraz naozaj nie je v súlade s princípmi demokracie a ľudských práv.

"Podľa súčasných prieskumov napríklad 69 percent Nemcov veľmi málo alebo vôbec nedôveruje médiám a tieto čísla sú ešte nižšie, keď ide o informácie o dianí na Ukrajine a v Rusku,“ pripomenul pre Pravdu Fabian Burkhardt, expert na východnú Európu z Mníchovskej univerzity. Podľa odborníka má EÚ problém už v tom, aby sa vôbec vedela ukázať občanom v pozitívnejšom svetle.

"Som prívržencom myšlienky vytvorenia mimovládnej organizácie pre médiá podľa vzoru Transparency International, ktorá by sa zaoberala etikou a mala by skutočné kritériá na určovanie propagandy, a teda na jej odhaľovanie. Pokiaľ nerozumieme tomu, čo propaganda je, ako by mala byť definovaná, tak proti nej veľa nezmôžeme,“ pripomenul Burkhardt.

"Snaha zlepšiť informovanosť verejnosti môže byť hodnotná. Keď sa však vlády budú snažiť ovplyvniť verejnú mienku, začnú s nebezpečnou hrou. Takéto pokusy sa ľahko môže obrátiť proti nim, keď sa ľudia budú cítiť manipulovaní,“ varovala pre Pravdu pred prílišnou snahou Západu vytvárať vlastnú propagandu Olga Olikerová, riaditeľka Centra pre Rusko a Euráziu z organizácie RAND Corporation.

Chruščovová: Rusko klame a verí, že Západ klame tiež

"Počas studenej vojny bol Západ schopný konfrontovať propagandu Sovietskeho zväzu, pretože jeho odkaz bol skutočne nadradený tomu, čo ponúkal ZSSR,“ povedala pre Pravdu Nina Chruščovová, odborníčka na medzinárodné vzťahy na univerzite The New School v New Yorku. Expertka je pravnučka niekdajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova.

Ako vnímate návrh Dánska, Estónska, Litvy a Británie riešiť na úrovni Európskej únie problém ruskej propagandy?
George Orwell raz povedal, že propaganda vždy klame, aj keď hovorí pravdu. Keď začnete vyvažovať nejakú propagandu, nakoniec vám nezostane nič iné, len si vytvoriť svoju vlastnú.

V čom sa to prejavuje?
Rusko klame a verí, že Západ klame tiež. Pre Moskvu je odkaz ľudských práv a podobné koncepty prázdny. Nič predsa neznamená, keď sa Amerika a ďalšie krajiny zapojili do konfliktu v Afganistane a Iraku, využívajú sledovacie programy NSA a podobne. Z kremeľskej perspektívy je to tak, že Západ ako prvý začal propagandu proti Rusku na základe akejsi morálnej nadradenosti.

Je s tým možné niečo robiť?
Pohľad Ruska na to je ťažké konfrontovať. Čím viac propagandy Európa použije, tým viac bude živiť ruskú predstavu, že Západ ide už dávno propagandisticky proti Moskva a len sa tvári, že to tak nie je. Kremeľ naozaj verí, že Západ chce, aby to vyzeralo tak, že za všetko môžu Rusi.

Studená vojna bola aj konfliktom propagandy. V čom je teraz situácia iná?
Počas studenej vojny bol Západ schopný konfrontovať propagandu Sovietskeho zväzu, pretože jeho odkaz bol skutočne nadradený tomu, čo ponúkal ZSSR. Ponúkal lepší spôsob života. Európa už nemá takú príležitosť, aby sa mohla oprieť o podobný odkaz. Musí preto prísť s niečím iným, čo by mohli ľudia chcieť. Lenže odkaz slobody a demokracie je do istej miery zdiskreditovaný. Západ musí ukázať, že vie jednoznačne nasledovať svoje princípy, stáť si za svojimi slovami, že len nepodlieha získavaniu politických bodov. Nemal by sa príliš zaoberať tým, aký je jeho odkaz. Je čas na činy, nie slová.

© Autorské práva vyhradené

650 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Rusko #Ukrajina
Flowers