"Oslobodenie Osvienčimu bolo súčasťou veľkej operácie 1. ukrajinského frontu (Červenej armády) pod velením maršala Koneva … Nie je našou úlohou posudzovať, aký národ mal väčšie zásluhy. Našou úlohou je spomínať s vďačnosťou na všetkých, teda aj na Rusov a Ukrajincov, ktorí ukončili nemeckú okupáciu so všetkou jej hrôzou. Musíme pamätať, že zato to bojovali vojaci rôznych národností. A nemožno zabudnúť na úlohu Rusov, "povedal Komorowski v rozhovore, ktorý zverejnil denník Gazeta Wyborcza.
„Našou povinnosťou je tiež spomínať na sovietskych zajatcov, väzňov Osvienčimu. Tie drôty boli určené aj pre poľskú inteligenciu, pre Židov, pre sovietskych zajatcov a pre mnoho ďalších národov,“ dodal.
Pokiaľ ide o nepozvanie prezidenta Putina, Komorowski poznamenal, že Medzinárodná Osvienčimská rada dostala od štátu ďalekosiahle právomoci, a preto sa mohol poľský štát stiahnuť z riadenia záležitostí okolo osvienčimského tábora a múzeá. Rada sa rozhodla nikoho na oslavy nepozvať, len upozorniť, „a táto zásada sa mala týkať všetkých bez výnimky“, zdôraznil Komorowski.
Pripomenul, že utorňajšej slávnosti v Osvienčime sa zúčastnia dva kráľovské páry, štyria nástupcovia na trón, 12 prezidentov a šesť premiérov: tým všetkým vraj stačilo upozornenie. Rusko bude v Osvienčime miesto Putina zastupovať šéf prezidentskej kancelárie Sergej Ivanov. K poľským sporom, či ťaženie Červenej armády krajín v roku 1945 bolo „oslobodením“, alebo „druhú okupáciou“, Komorowski poznamenal, že pre drvivú väčšinu Poliakov neznamenal koniec nemeckej okupácie úplnú slobodu národa, ale pre väzňov Osvienčimu to nepochybne bolo oslobodenie a koniec pekla, a na toto hľadisko je nutné brať ohľad.
Za dobrú príležitosť k týmto úvahám pokladá poľský prezident skôr májové výročie konca druhej svetovej vojny, ktoré v sovietskom podaní, prevzatom neskôr Ruskom, predstavovalo výlučne triumf. „Našou úlohou je teda pripomenúť, že nie všetkým národom Európy tento triumf priniesol slobodu a úspech,“ povedal Komorowski s tým, že dobrým miestom pre takúto reflexiu by mohlo byť Westerplatte – polostrov pri Gdansku, kde 1. septembra 1939 začala nemecká invázia do Poľska a tým aj druhá svetová vojna.