Spomienková slávnosť sa odohrá v bývalom tábore premenenom na múzeum niekdajších hrôz. V mene tých, čo prežili, bude na mieste hovoriť bývalý poľský väzeň Kazimierz Albin a poľská židovka, teraz občianka Izraela Halina Birenbaumová.
„Zásadná otázka je, koľko pravdy o tých strašných skúsenostiach sa ujalo a koľko pravdy o zločinoch všetkých totalít sa nám ešte podarí odovzdať mladším pokoleniam. Myslím, že veľa, ale nie dosť. Nikdy jej nebude dosť!“ myslí si bývalý poľský minister zahraničia Wladyslaw Bartoszewski, ktorý bol v Osvienčime uväznený ako osemnásťročný chlapec v septembri 1940.
„Nikto si nevie predstaviť krik človeka umierajúceho na drôtoch,“ povedala agentúre AFP Poľka Zofia Posmyszová (91), deportovaná do Osvienčimu v roku 1942, ktorá svoje spomienky literárne stvárnila.
Spočiatku Osvienčim, pripojený po poľskej porážke k Nemecku ako Auschwitz – presnejšie miestne kasárne -, bol väzením len pre Poliakov. Potom k nim pribudli tisíce sovietskych zajatcov, na ktorých nacisti vyskúšali vražedný plyn Cyklón B. Po skúške sa tábor premenil na „továreň na smrť“, keď ho rozšírili o plynové komory a krematóriá v neďalekej Brezinke.
„Žiadny štát slobodného sveta, hoci informovaný hnutím odporu, nezareagoval adekvátne, aby znemožnil nacistom vyhladzovania európskeho židovstva,“ pripomenul Bartoszewski, bývalý väzeň číslo 4427, v denníku Gazeta Wyborcza.
Tábor v Osvienčime oslobodili sovietski vojaci 27. januára 1945. Osvienčim sa stala jedným z hlavných symbolov hrôz holokaustu. Účasť na spomienkovej akcii v Osvienčime potvrdila viac ako desiatka hláv štátov, vrátane prezidentov Francúzska, Nemecka, Rakúska a hostiteľského Poľska. V rovnaký deň si obete holokaustu uctia aj v Terezíne.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rusko bude v Osvienčime zastupovať Sergej Ivanov, šéf kancelárie prezidenta Vladimira Putina. Moskva, urazená tým, že Putin na oslavy do Osvienčimu nebol oficiálne pozvaný, nedávno dotknuto zareagovala aj na vyjadrenie šéfa poľskej diplomacie Grzegorza Schetyna, že vraj Osvienčim oslobodili Ukrajinci, čiže vojaci Prvého ukrajinského frontu, v ktorého radoch bojovali aj Rusi a vojaci ďalších národností vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Varšava argumentuje, že oficiálne žiadne pozvánky nerozosielala, o čom jednotlivé štáty v predstihu vyrozumela, aby sami rozhodli, ako budú zastúpené. Oslavy organizuje osvienčimské múzeum, ktoré sa snaží pozornosť sústrediť na väzňov, ktorí prežili, pretože 70. výročie je zrejme jedno z posledných, ktorého sa ešte stihnú zúčastniť.
Sami Poliaci majú iní problém: uráža ich výraz „poľské koncentračné tábory“, čím zahraničné médiá majú na mysli nacistické tábory v okupovanom Poľsku, a sami preto dôsledne rozlišujú medzi Osvienčimom, ako poľským mestom, a Auschwitzom, ako bývalým táborom.
Na obete Osvienčimu sa spomína aj v Prahe
Súbežne s poľskou spomienkou hostí Praha medzinárodné fórum o holokauste, ktoré organizuje Európsky židovský kongres. Udalosť, na ktorú Česká republika pozývala svetových štátnikov, sa začala v pondelok, teda v predvečer Medzinárodného dňa holokaustu – a hlavnej piety, ktorá sa koná v samotnom Osvienčime, informuje portál ČT24.cz.
Hoci česká administratíva tvrdí, že týmto podujatím nechce v žiadnom prípade konkurovať Varšave, podľa viackrát zverejňovaných informácií poľských médií vníma Varšava pražskú aktivitu s nevôľou. Jedným z dôvodov je aj to, že český prezident Miloš Zeman sa usiloval, hoci neúspešne, o príchod Vladimira Putina.
Fórum svojimi prejavmi odštartovali Moše Kantor, ktorý stojí na čele Európskeho židovského kongresu, český premiér Bohuslav Sobotka a predsedovia oboch komôr českého parlamentu. O úlohe politikov debatujú šéfovia parlamentov Turecka, Izraela, Česka a Rumunska, informuje spravodajský web ČT24.cz. Akciu uvádza slávny britský oscarový herec Ben Kingsley.
V utorok vystúpia s prejavmi na Pražskom hrade český prezident Milan Zeman, bulharská hlava štátu Rosen Plevneliev, predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a ďalší.
Praha na osvienčimské spomienkové akcie pozvala 16 hláv štátov, svoju účasť však potvrdili len dve – slovenský prezident Andrej Kiska a jeho bulharský kolega Rosen Plevneliev. Mnoho prezidentov, vrátane Francoisa Hollanda a Baracka Obamu, sa ospravedlnilo, napísal portál ČT24.cz.