Pri začatí verejného prerokovania kauzy, ktorá dlhodobo zaťažuje vzťahy medzi Britániou a Ruskom, to uviedol britský právnik Robin Tam. Litvinenko podľa neho zjedol smrteľnú látku v polovici októbra roku 2006 a znovu o dva týždne neskôr.
Litvinenko ako agent pracoval najskôr pre Sovietsky zväz a potom pre Rusko, neskôr ale začal kritizovať vedenie krajiny aj pomery v rozviedke. Nakoniec v roku 2001 získal politický azyl v Británii, prijal britské občianstvo a pracoval pre tajnú službu MI6. Na jeseň 2006 sa zišiel s dvoma ruskými agentmi a tri týždne nato zomrel. Podľa doterajších vyšetrovaní bol otrávený izotopom polónia 210, ktorý bol podľa všetkého v čaji podanom pri stretnutí s ruskými agentmi.
Advokát Tam, ktorý je právnym poradcom vyšetrovateľov, v utorok vypovedal, že súdu budú predložené dôkazy, že Litvinenko „bol otrávený polóniom nie raz, ale dvakrát“. V oboch prípadoch vraj látka prinajmenšom čiastočne účinkovala. Litvinenko sa na nevoľnosť sťažoval už pár týždňov pred hospitalizáciou, povedal Tam.
Súdu vraj bude predložené aj svedectvo osoby, podľa ktorej jeden z dvojice údajných vrahov Dmitrij Kovtun hľadal v Londýne kuchára, ktorý bude schopný vložiť do Litvinenkovho pokrmu „veľmi drahý jed“. V čase, keď Litvinenko ochorel, bola podľa Tama v londýnskych uliciach zistená rádioaktívna stopa, ktorá mohla ohroziť „tisíce ľudí“. Detektívi vraj našli veľké množstvo ďalších stôp polónia v miestach, ktoré Litvinenko a dvaja jeho údajní vrahovia navštívili.
Britské úrady od začiatku považujú za hlavných podozrivých okrem Kovtuna aj bývalého ruského agenta Andreja Lugového, ale dôkazy nepredložili. Britský denník The Daily Telegraph minulý týždeň uviedol, že britské úrady získali už pred rokmi od americkej rozviedky informácie, ktoré potvrdzujú, že za Litvinenkovou smrťou stála Moskva.
Vyšetrovatelia podľa denníka dostali záznamy elektronickej komunikácie medzi hlavnými podozrivými od americkej Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA). Záznamy síce nemožno použiť na súde, podľa novinárov ale dokazujú, že Litvinenkova smrť bola „štátom nariadenou vraždou“ zo strany Moskvy.
Podľa Tama sú k dispozícii dôkazy o tom, že Litvinenko nesúhlasil s ruskou vojnou proti Čečencom v 90. rokoch a prejavoval sympatie so zápasom kaukazského národa. Na smrteľnej posteli vraj konvertoval na islam.
Verejné vyšetrovanie týkajúce sa smrti štyridsaťtriročného muža začalo po tom, čo ho vlani na žiadosť Litvinenkovej vdovy pripustila britská vláda. Prvé neverejné vyšetrovanie pred deviatimi rokmi sa totiž nesmelo dotknúť tajných dôkazov spojených s možnou rolou Ruska pri zabití agenta, a práve tieto informácie sú podľa Mariny Litvinenkovej kľúčové.
Podľa The Daily Telegraph záznamy od NSA jasne ukazujú na Rusko a na jeho podiel na Litvinenkovej vražde. Denník vyvodzuje, že práve vďaka týmto informáciám si zrejme britskí politici boli od začiatku istí svojou verziou, keď zo smrti ruského emigranta verejne obvinili Moskvu.