Hovorca ukrajinskej armády ráno oznámili deväť mŕtvych a 29 zranených vojakov počas pondelka a noci na utorok. Vzbúrenci ale podľa nich v pondelok stratili 60 bojovníkov a ďalších zhruba 300 utrpelo zranenia.
Podľa posledných informácií OSN, citovaných agentúrou TASS, si konflikt v oblasti Donbasu už vyžiadal 5187 mŕtvych a 11 515 zranených.
Hovorca generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Vladyslav Selezňov ráno uviedol, že najintenzívnejšie strety sú hlásené od mesta Debalceve, ktorá sa nachádza severovýchodne od Donecka. Pre povstalcov má Debalceve strategický význam, pretože ním prechádza hlavné dopravné spojenie medzi Doneckom a Luhanskom.
Hovorca doneckých povstaleckých jednotiek Basurin uviedol, že sa ukrajinská armáda v okolí Debalceva sťahuje z pozícií, na ktoré predtým postúpila. „Protiútoky milícií prinútili armádu ustúpiť späť na pôvodné pozície,“ dodal.
Povstalci považujú ovládnutie mesta za jednu z priorít, pretože tento výbežok pod kontrolou armády zasahuje do hĺbky samozvanej doneckej republiky. Rebeli podľa portálu russia-insider.com chcú vojakov severným obchvatom obkľúčiť.
Basurin tiež podľa agentúry Reuters oznámil, že rebeli vytlačili vládne jednotky z dvoch predmestí Donecka – Marjinky a Pisky pri doneckom letisku. Dodal, že konečným cieľom povstaleckých síl je ovládnuť celú doneckú oblasť.
Predstavitelia ukrajinskej armády dopoludnia hovorili o tvrdých bojoch pri Marjinke. Podľa nich tam ale vojaci zatiaľ odrazili všetky opakované útoky rebelov.
Armáda vraj zničila povstalcom vrtuľníky a lietadlá
Selezňov denníku Ukrajinská pravda povedal, že oddiely armády uskutočnili špeciálnu operáciu, pri ktorej zničili bojové vrtuľníky a lietadlá, ktorými sa povstalci predtým pýšili a hrozili ich nasadením v bojoch. Žiadne podrobnosti k operácii ale neoznámil. Denník v tejto súvislosti pripomenul predchádzajúcu informáciu ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že vojaci v pondelok zničili štyri tanky, deväť obrnených vozidiel, 16 raketometov, 18 vozidiel, lietadlo L-369, dve lietadlá An-2, jeden Jak-52, dva Jak- 50 a štyri vrtuľníky Mi-24.
Na východe Ukrajiny teraz zúria najtvrdšie boje od vlaňajšieho septembra, keď bolo uzavreté prímerie. Vodcovia proruských separatistov dali cez víkend najavo, že už nestoja o ďalšie rokovania kontaktnej skupiny o prímerí a že prejdú do ofenzívy po celej dĺžke frontovej línie. Podľa ukrajinskej armády v sobotu ostreľovali z raketometov mesto Mariupol, kde prišli o život tri desiatky civilistov.
Takzvaná kontaktná skupina, ktorej členmi sú bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, ruský veľvyslanec v Kyjeve Michail Zurabov a švajčiarska diplomatka Heidi Tagliaviniová, sprostredkováva rokovania medzi kyjevským vedením a povstalcami.
TASS informoval, že v Donecku sa v pondelok večer konala „predbežná konzultácia“ k novému stretnutiu kontaktnej skupiny. Ukrajinu zastupoval Viktor Medvedčuk, ktorý je označovaný za Putinovho dôverníka a predĺženú ruku Kremľa v Kyjeve, vzbúrencov zastupovali ich predáci Alexandr Zacharčenko a Igor Plotnickij.
Ukrajinská pravda v tejto súvislosti napísala, že rebeli chcú, aby Medvedčuk na rokovaniach kontaktnej skupiny nahradil Kučmu. Prezident Petro Porošenko vraj zatiaľ súhlasil s tým, aby Medvedčuk pomohol pri obnovení rozhovorov.
Porošenkov úrad ani jeho tlačové stredisko informácie o pondelkovom rokovaní v Donecku nechceli komentovať. Hovorca ministerstva zahraničia Jevhen Perebyjnis ale neskôr agentúre TASS povedal, že o žiadnom takomto stretnutí v Donecku nevie, a zdôraznil, že zástupcom prezidenta na rokovaniach s povstalcami je Kučma. Naznačil tiež, že v pondelok sa v Donecku možno rokovalo o ďalšej výmene zajatcov.
Ukrajinský parlament: Rusko je agresor a rebeli teroristi
Ukrajinský parlament schválil vyhlásenie, ktorým označil Rusko kvôli podpore separatistov na východe Ukrajiny za agresora a samozvané republiky vyhlásené proruskými rebelmi za teroristické organizácie. Tento krok má podľa agentúry AP povstalcom formálne zabrániť v účasti na mierových rozhovoroch.
Ukrajinskí poslanci sú presvedčení, že schválený dokument so sebou nesie dôsledky vyplývajúce z medzinárodného práva. Podľa ruskej agentúry TASS vyhlásenie okrem iného vyzýva Organizáciu spojených národov k vylúčeniu Ruska zo svojich radov. Ukrajinský vojenský analytik Oleksij Melnyk dodal, že sa Kyjev vyhlásením Ruska za agresora obrátil na OSN a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy s tým, aby tieto orgány postupovali rovnakým spôsobom.
Melnyk je tiež toho názoru, že povstalci, teraz parlamentom označení za teroristov, môžu byť predmetom ukrajinského protiteroristického zákona. To vraj znamená, že vláda má právo obmedziť ich pohyb v rámci Ukrajiny, zmraziť ich bankové kontá a predovšetkým im znemožniť účasť na mierových rozhovoroch. Parlament tak dal podľa Melnyka najavo, že Ukrajina bude rokovať len s Ruskom, a nie s jeho bábkami v separatistických republikách.
Ukrajinskí poslanci žiadajú od medzinárodného spoločenstva ďalšiu vojenskú logistickú pomoc a pritvrdenie sankcií voči Rusku. Prezidentovi Petrovi Porošenkovi odporučili, aby do ukončenia ruskej agresie vyhlásil na východe krajiny vojnový stav.