Dohodli sa na tom na mimoriadnej schôdzke v Bruseli zvolanej kvôli eskalácii bojov na východe Ukrajiny v posledných dňoch. Platnosť európskych sankcií bude tiež predĺžená až do septembra, uviedla na tlačovej konferencii po rokovaní šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová.
O tom, či o ďalšie mená navrhnuté európskymi diplomatmi zoznam skutočne rozšíria, rozhodnú ministri na svojej ďalšej schôdzke v pondelok 9. februára. Na zozname je zatiaľ 132 osôb z Ukrajiny aj Ruska a 28 firiem. Majú zakázaný vstup do krajín EÚ a zmrazený majetok kvôli podielu na ruskej anexii Krymu alebo na destabilizácii situácie na východe Ukrajiny.
Tretím prvkom je podľa Mogheriniovej začatie prípravných prác ako Európskej diplomatickej služby tak Európskej komisie o „všetkých ďalších primeraných akciách“, ktoré by prípadne mohla EÚ spustiť, aby zabezpečila plnenie dohôd z Minska. O situácii na Ukrajine sa bude konať summit EÚ zvolaný na 12. februára.
„Je to výsledok zhody po dlhej a dobrej diskusii medzi ministrami,“ vyhlásila šéfka európskej diplomacie. Mnohí šéfovia diplomacií krajín dvadsaťosmičky pri príchode na rokovanie zdôrazňovali potrebu nájdenia jednoty.
K tomu, aby ministri nové sankcie s ohľadom na vývoj na Ukrajine zvážili, ich tiež v utorok v spoločnom vyhlásení vyzvali premiéri a prezidenti dvadsaťosmičky.
Európsku reakciu vyvolala obnovená ofenzíva proruských separatistov tešiacich sa podľa Severoatlantickej aliancie (NATO) všestrannej ruskej podpore, a predovšetkým ostreľovanie prístavu Mariupol, ktoré znamenalo tri desiatky mŕtvych.
Foto: Reuters, FRANCOIS LENOIR
Úniovú jednotu však vzápätí narušili Atény, nový grécky ľavicový premiér Alexis Tsipras povedal, že únia možné sprísnenie protiruských sankcií s Gréckom nekonzultovala, čo Atény prijali s nevôľou.
Jeho minister zahraničia Nikos Kotzias pri príchode na rokovania vyhlásil, že Grécko sa snaží o obnovu mieru a stability na Ukrajine a zároveň sa snaží zabrániť roztržke medzi EÚ a Ruskom.