„Mobilizácia nebude potrebná, ak spoločná armáda Luhanskej a Doneckej republiky bude mať 100-tisíc vojakov vďaka dobrovoľníkom,“ dodal Zacharčenko s tým, že protivník zvyšuje niekoľkonásobne živú silu „a my musíme na to reagovať.“ Ako zdôraznil, zatiaľ je čas. "Nové jednotky budú mať priestor na výcvik v našich strediskách. Na jar budeme mať armádu v inej kvalite. Rátame s piatimi novými rezervnými brigádami. Časť z nich bude mať obranný charakter a druhá útočný,“ cituje agentúra DAN povstaleckého lídra.
Ukrajinci utekajú za hranice
Na rozdiel od spomínaného plánu povstalcov je mobilizácia záloh do ukrajinskej armády dávno skutočnosťou. Zatiaľ boli tri vlny a štvrtá sa začala 20. januára. Kyjev však musel priznať, že v jeho prípade je očakávanie zatiaľ ďaleko od skutočnosti. Potvrdil to napokon aj minister obrany Stepan Poltorak.
„Počet tých, ktorí doteraz pozitívne reagovali na povolávací rozkaz, predstavuje 20 percent,“ cituje slová ministra portál Korrespondent. Podľa Poltoraka „najviac prípadov s nevlastencami sme zaznamenali v pohraničných oblastiach“. "Povolanci cestujú do zahraničia, aby sa vyhli mobilizácii,“ dodal generál.
Podľa niektorých ukrajinských zdrojov vedie v tomto smere Zakarpatská oblasť. V tejto súvislosti Poltorak zároveň oznámil, že ministerstvo spoločne s generálnym štábom armády rozhodli, že povolanci v prípade snahy vycestovať do cudziny sa musia preukázať dokumentom z vojenskej správy, pod ktorú patria v mieste bydliska. Minister pripomenul, že voľakedy spomínaná povinnosť bola zakotvená v legislatíve. „Dnes to však tak už nie je,“ dodal Poltorak.
„A tak každý, na koho sa vzťahuje branná povinnosť, môže vycestovať len s dokumentom vojenskej správy. Zároveň nám to pomôže získať informácie o dôvodoch na vycestovanie,“ vysvetľoval novinárom minister obrany. Podľa agentúry UNIAN v rámci štvrtej mobilizačnej vlny povolali do zbrane 73-tisíc osôb. Doteraz sa však prihlásilo iba 2 500 ľudí. Pritom prezident Petro Porošenko má v pláne v apríli a júni vyhlásiť ďalšie dve mobilizačné vlny.
Kyjev žiada útočné zbrane
Zatiaľ čo Kyjev má problémy s naplnením počtu vojakov, v USA sa uvažuje o ich ďalšom vyzbrojovaní. Aspoň podľa nedeľňajšieho vydania denníka The New York Times.
„Administratíva prezidenta USA Baracka Obamu opätovne preveruje možnosť poskytnutia zbraní obranného charakteru a iného vybavenia silám na Ukrajine v súvislosti s najnovšou ofenzívou tamojších separatistických povstalcov, ktorá narušila prímerie dohodnuté pred necelými piatimi mesiacmi,“ informovali noviny.
Naklonení sú tomu hlavne republikáni, ktorí kontrolujú Kongres USA. S americkými dodávkami zbraní, o ktorých sa špekuluje už dávnejšie, však musí súhlasiť prezident Barack Obama, ktorý doteraz spomínanú požiadavku odmietal. Hovorí sa o „obranných zbraniach a výzbroji“ za tri miliardy dolárov (2,65 mld. eur). Súčasťou pomoci majú byť protipancierové rakety, pozorovacie bezpilotné lietadlá, obrnené vozidlá a radary. Väčšina pozorovateľov upozorňuje, že v prípade nových amerických dodávok zbraní sa situácia na Ukrajine ešte viac vyhrotí. Zároveň existujú aj obavy, že Washington môže pozitívne reagovať na stále opakované žiadosti Kyjeva o dodávky aj útočných zbraní.
„Tým, ktorí nám navrhujú urobiť viac, odkazujem: môžeme dosiahnuť, aby Rusko malo čoraz väčšie straty, a to aj robíme. Môžeme vyvíjať diplomatický tlak na Moskvu. Nemyslím si však, že skutočný vojenský konflikt medzi USA a Ruskom by bolo múdre rozhodnutie pre USA alebo pre celý svet,“ povedal Barack Obama o. i. v najnovšom rozhovore pre CNN.
USA boli pri výmene moci
V rovnakom rozhovore zároveň americký prezident priznal, že USA sa podieľali ako sprostredkovateľ pri výmene moci na Ukrajine.
„Po tom, čo Putin rozhodol o Kryme a o Ukrajine, čo nebolo súčasťou jeho veľkej stratégie, ale v skutočnosti ho zaskočili protesty na Majdane, ako aj útek Janukovyča, po tom, ako sme sa angažovali ako prostredník pri výmene moci na Ukrajine,“ povedal Obama.