Bežné plané poplachy sa však riešia v novom kontexte. Boj s terorizmom Európe tragicky pripomenuli útoky v Paríži.
"Potvrdili predchádzajúce trendy a poukázali na novú dynamiku,“ myslí si Bruno Oliveira Martins, odborník na európsku bezpečnosť z univerzity v dánskom Aarhuse. "Čo sa týka trendov, tak ako za atentátmi v júli 2005 v Londýne aj za udalosťami v Paríži stáli domáci. Páchatelia neprišli do krajiny zvonku. Zo zahraničia však získali inšpiráciu, výcvik a možno aj priamu podporu,“ pripomenul Oliveira Martins.
Nová dynamika je už dobre známa. Stovky európskych občanov, ktorí odchádzajú do Sýrie a Iraku bojovať najmä po boku Islamského štátu (ISIS). "Je ťažko presne odhadnúť, akú veľkú hrozbu predstavujú. Množstvo ľudí, ktorí cestujú do konfliktných oblastí, je však novým fenoménom,“ povedal Oliveira Martins.
EÚ na základe toho skladá stratégiu boja proti terorizmu. Jej súčasťou je aj snaha vedieť viac o cestujúcich v Európe. Aj o tých, čo na jej územie prichádzajú a opúšťajú ho. Proti takýmto opatrenia však protestujú občianski aktivisti a nadšení nie sú ani mnohí členovia Európskeho parlamentu. Britský denník Guardian minulý týždeň napísal, že nové opatrenia kritici vnímajú ako neprimerané celoplošné zhromažďovanie dát o cestujúcich v Európe. Informácie by mohli byť archivované až päť rokov.
Jan Philipp Albrecht, nemecký europoslanec za Zelených, si myslí, že je to neprimerané. "Navrhované sledovanie všetkých cestujúcich je symbolické opatrenie na úkor občianskych slobôd a efektívnej bezpečnosti pre občanov EÚ. Namiesto toho, aby sme zbierali dáta pasažierov, mali by sme sa zamerať na podozrivých a rizikové lety,“ povedal Albrecht pre Guardian. Politik je členom Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody.
Okrem prehľadu o pasažieroch chce Európa spolupracovať viac s arabskými a moslimskými krajinami v boji s terorizmom. "Potrebujeme spojenectvo. Potrebujem posilniť našu spoluprácu,“ vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová na stretnutí ministrov zahraničných vecí únie 19. januára.
"Musíme si vymieňať informácie v Európe a mimo Európy, aby sme skutočne vedeli, čo sa deje a vedeli zabrániť útokom na našom území,“ povedal belgický minister zahraničných vecí Didier Reynders.
Podľa Oliveiru Martinsa je pri náraste popularity ISIS, ktorý dokáže dobre verbovať ľudí na internete, logické, že sa EÚ snaží o viac kontaktov s arabským svetom. "Zatiaľ však táto iniciatíva vyzerá dobre iba na papieri. Keby niektoré arabské krajiny mali väčšiu ochotu konfrontovať Islamský štát, už by to urobili. Je to veľmi zložitá situácia a nemyslím si, že ju zmení nejaká európska protiteroristická aliancia,“ povedal expert.
Odborník na Blízky východ Kristian Ulrichsen tvrdí, že Európe nebude stačiť, keď sa bude s arabským svetom rozprávať len o bezpečnosti. "EÚ by sa mala snažiť o podporu konštruktívneho dialógu na politickej úrovni a zahrnúť doň aj umiernených islamistov. Mohla by sa tak vyhnúť ich radikalizácii, ktorá potom v niektorých prípadoch vedie k terorizmu,“ povedal pre Pravdu expert z London School of Economics.