Vyplýva to zo zverejnenej štúdie Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí Organizácie Spojených národov (OCHA).
„Toto zdržanie (v poskytnutí finančnej pomoci) mohlo výrazne prispieť k ďalšiemu šíreniu vírusu a tým ešte zvýšiť nutnú finančnú pomoc,“ uviedla Karen Grepinová, odborníčka na zdravotnícku politiku z univerzity v New Yorku, ktorá štúdiu zverejnenú v časopise British Medical Journal vykonala.
Medzinárodná pomoc poskytnutá Libérii, Sierra Leone a Guinei do konca minulého roka dosiahla okolo 1,09 miliardy dolárov. Choroba si v týchto troch krajinách vyžiadala podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) okolo 8900 obetí. Nakazilo sa vyše 22 000 ľudí. Šírenie choroby sa však v posledných týždňoch začalo mierne spomaľovať.
Podľa Grepinovej nie je chyba len v tom, že do postihnutých krajín zatiaľ nedorazila viac ako polovica sľúbených finančných prostriedkov, ale aj to, že svetové humanitárne organizácie nedokázali spoľahlivo odhadnúť množstvo potrebných peňazí. Kým Guinea informovala WHO o „rýchlo sa šíriacej epidémii“ 23. marca 2014, rozbehla sa prvá väčšia kampaň na pomoc západnej Afrike až v auguste toho istého roku a organizácie v nej žiadali len o 71 miliónov dolárov.
V polovici septembra 2014 odhadovala OSN, že na boj s ebolou bude treba asi miliarda dolárov, v novembri už ale odhad zvýšila o polovicu. „Problémom v tomto prípade nebola štedrosť darcov, ale fakt, že sa peniaze nedostali do postihnutých oblastí dostatočne rýchlo,“ dodala Grepinová.
Hlavný koordinátor OSN v boji s ebolou David Nabarro v januári uviedol, že humanitárne organizácie budú celkom na úspešný boj s doteraz najväčšou epidémiou eboly v dejinách potrebovať ešte asi štyri miliardy dolárov.