Oznámil to podľa agentúry Reuters kremeľský hovorca Dmitrij Peskov s tým, že debata bola konštruktívna a že trojica štátnikov bude v rozhovore pokračovať v nedeľu telefonicky. Žiadne konkrétne výsledky rokovaní Peskov neoznámil.
Hovorca Kremľa len povedal, že obaja prezidenti aj kancelárka sa zhodli na tom, že schôdzka bola prínosná a že budú naďalej pracovať na možnosti vypracovať spoločný dokument, ktorý by presadil prímerie podľa vlaňajších mierových dohôd z Minsku.
Spoločná tlačová konferencia štátnikov nebude a ani sa nečakala. Merkelová aj Hollande už podľa Peskova opustili Kremeľ a zamierili na letisko.
„Rozhovory sa konajú v úzkom formáte, členovia delegácií a experti nie sú prítomní,“ informoval Dmitrij Peskov po začatí rozhovorov.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Posledná šanca?
Merkelová: Pokúsime sa hlavne o dohodu o zastavení krviprelievania
Merkelová s Hollandom pricestovali do Moskvy neskoro popoludní az letiska sa ihneď vydali do Kremľa. Kancelárka v Berlíne ešte pred odletom vyhlásila, že nie je isté, či sa v piatok podarí dosiahnuť dohodu o prímerí.
„Je úplne otvorené, či v týchto rokovaniach uspejeme a dosiahneme prímerie,“ povedala novinárom. "Nevieme, či sa to podarí dosiahnuť dnes, alebo či nebudú potrebné ďalšie rokovania. Nevieme, či rozhovory (v Moskve) budú krátke alebo dlhé, ani či to budú posledné rokovania. Môžeme len urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme konflikt vyriešili a hlavne, aby sme zastavili krviprelievanie, "zdôraznila Merkelová.
Foto: SITA/AP, Ivan Sekretarev
K moskovským rozhovorom sa v piatok v Paríži pred odletom do Moskvy vyslovil aj Hollande. Do Moskvy vraj odchádza preto, aby dosiahol „globálnu dohodu o zastavení násilia na Ukrajine“. Pokoj zbraní je podľa neho len prvým krokom.
„Po niekoľkohodinovom rokovaní v Kyjeve teraz skutočne ide o dosiahnutie dohody,“ uviedol prezident s odkazom na štvrtkové päťhodinové konzultácie s Merkelovou a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v ukrajinskej metropole. „Každý vie, že prvým krokom je prímerie, ale to nie je všetko. Musíme dosiahnuť celkovú dohodu,“ zdôraznil.
Foto: Reuters, SERGEI KARPUKHIN
Merkelová má v pondelok namierené do Washingtonu, až po rokovaní s ňou má údajne prezident Barack Obama v úmysle informovať verejnosť o prípadnom pláne vojenskej pomoci Ukrajine.
Pred cestou do Moskvy rokovali vo štvrtok Merkelová a Hollande v Kyjeve, ale o výsledku ich rokovania, ako aj obsahu piatkových moskovských rozhovorov, je len málo informácií. Podľa ruských médií európski štátnici vezú do Ruska nový mierový plán, ktorý berie do úvahy predchádzajúce Putinove návrhy na prímerie a stiahnutie ťažkej výzbroje. Informáciu o tom, že Berlín a Paríž sú ochotné legalizovať nedávne územné zisky vzbúrencov, nemecké ministerstvo zahraničia popiera.
Foto: SITA/AP, Mykola Lazarenko
Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung pripravujú Merkelová a Hollande plán „Minsk plus“, ktorý má nadviazať na septembrové dohody z bieloruského hlavného mesta. Nový plán vraj vychádza z uznania terajšej frontovej línie. „Porošenkovi chcú vysvetliť, že je to posledná šanca na záchranu Ukrajiny pred vojenskou porážkou a hospodárskym kolapsom,“ napísal denník.
Merkelová na tlačovej konferencii povedala, že s Hollandeom nejde do Moskvy ako „neutrálny prostredník“. Pokúsi sa „zabezpečiť národné sebaurčenie, ktoré je súčasťou európskeho usporiadania“. O územných otázkach cudzej krajiny však vraj kancelárka nebude nikdy rokovať.
Šéf NATO podporuje mierovú iniciatívu
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg chce konflikt medzi separatistami a ukrajinskou armádou riešiť politicky. Podporuje súčasné úsilie Merkelovej a Hollanda o nájdenie riešenia. Povedal to novinárom pri príchode na mníchovskú bezpečnostnú konferenciu. K možným dodávkam zbraní Ukrajincom sa nevyjadril.
„Separatisti sa posunuli ďaleko za pôvodnú bojovú líniu a tiež v poslednom období používajú pokročilejšie zbrane,“ povedal Stoltenberg. „To len podčiarkuje, aká vážna je situácia na Ukrajine. Ukazuje to, ako je potrebné podporovať snahy o nájdenie politického riešenia. A je to tiež dôvod, prečo podporujem iniciatívu kancelárky Merkelovej a prezidenta Hollanda,“ dodal. „NATO podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ zdôraznil Stoltenberg.
Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na vývoj na východe Ukrajiny robí tri veci. „Poskytujeme Ukrajine politickú podporu. Poskytujeme jej praktickú podporu, teda pomáhame im reformovať a modernizovať ich vlastné ozbrojené sily. Ale okrem toho posilňujeme naše vlastné vojenské kapacity. Silné NATO je kľúčom pre stabilnú Európu,“ povedal.
Podľa Stoltenberga je nutné, aby aliancia urobila všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že v budúcnosti bude poriadok v Európe založený na dodržiavaní pravidiel. Otázkam na to, či aliancia dodá Ukrajine vyspelé zbrane, sa ale opakovane vyhol.
Nemecká ministerka obrany vo svojom prejave na konferencii ale podobnú možnosť jasne odmietla. „Dodávky zbraní by len priliali olej do ohňa,“ povedala von der Leyenová. „V regióne je už zbraní príliš veľa. Sme si istí, že zlepšíme situáciu tamojších ľudí, keď tam pošleme ďalšie? Sme si naozaj istí, že Ukrajina potom dokáže obstáť proti ruskej vojenskej mašinérii?“ spýtala sa.
Podľa von der Leyenovej ale nie je Západ proti Rusku bezmocný. „Rusko je izolované viac ako inokedy. Jeho hospodárstvo sa dramaticky prepadá,“ povedala. Hospodárske oslabenie Moskvy pritom podľa nej nie je len dôsledkom sankcií, ale aj odlivom kapitálu. Investori podľa ministerky z Ruska odchádzajú, pretože sa v dôsledku udalostí na Ukrajine boja, že Moskva nebude dodržiavať ani vnútroštátne právo.
Stoltenberg ale v prejave na konferencii zdôraznil, že NATO nestojí o konfrontáciu s Ruskom. „V minulosti sme spolupracovali a pomáhalo to nám obom. Spolupráca je ale možná len vtedy, keď je medzi partnermi dôvera,“ povedal. „Rusko sa svojimi činmi a rozhodnutiami samo izolovalo. Nikto Rusko nenútil anektovať Krym a destabilizovať Ukrajinu. Samo nesie zodpovednosť za situáciu, v ktorej sa ocitlo,“ uviedol Stoltenberg.
Generálny tajomník NATO tiež podotkol, že na okraj mníchovskej bezpečnostnej konferencie bude na bilaterálnych stretnutiach hovoriť o situácii na východe Ukrajiny s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Nespresnil, či očakáva pri bilaterálnych rozhovoroch dosiahnutie konkrétneho riešenia.
Médiá špekulujú o zmrazení konfliktu na východe Ukrajiny
V médiách sa v piatok otvorene pripúšťa možnosť zmrazenia konfliktu podľa takzvaného podnesterského scenára, teda zakonzervovanie terajšieho pomeru síl v Donbase s prísľubom zastavenia bojov.
Podľa ruských novinárov chce taký variant navrhnúť Merkelová s Hollandom, podľa ukrajinských novinárov tlačí na podobné „cynické“ riešenie Moskva. Donbas by získal „neurčitý status na neurčitý čas“, píše denník Moskovskij komsomolec. Pre Európu by vraj takéto riešenie bolo najjednoduchšie, vzbúrenci ale údajne budú proti.
Ďalšou možnosťou je povolanie mierových síl, ktoré sa údajne už v newyorskom sídle OSN neoficiálne pripravuje. Neurčito takúto možnosť vo štvrtok pripustil hovorca ruského ministerstva zahraničia Alexander Lukaševič, v piatok príchod mierových síl navrhol vyjednávač doneckých povstalcov Denis Pušilin. Podľa jeho názoru by v misii mali byť vojaci z Ruska a z ďalších členských krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Hovorca generálneho tajomníka OSN Farhan Hak vo štvrtok vyhlásil, že o prípadnom povolaní mierových síl na Ukrajinu by musela rozhodnúť Bezpečnostná rada a oficiálnu žiadosť by musela podať Ukrajina. „Ani jedna z týchto podmienok zatiaľ splnená nie je,“ povedal hovorca agentúre TASS. Oficiálne sa vraj o takomto variante neuvažuje, neoficiálne rozhovory sa ale vedú.
Podľa ruských médií sa v piatok možno Putin vráti k svojmu skoršiemu návrhu na pacifikáciu donbaských vzbúrencov širokou autonómiou a masívnou finančnou pomocou. Podľa denníka Moskovskij komsomolec by si Kyjev mohol kúpiť Donbas za peniaze a prísľub autonómie rovnako, ako to po dvoch ničivých čečenských vojnách urobil Putin so spurnou kaukazskou provinciou. Návrh vraj najskôr európskych štátnikov šokoval, hoci „v takomto scenári je rozumné jadro bez ohľadu na autorstvo,“ píše moskovský denník.
Ruský denník Nezavisimaja gazeta usúdzuje, že v Nemecku a Francúzsku sú odhodlaní dosiahnuť mier za každú cenu a pokúsi sa s pomocou ministra zahraničia USA Johna Kerryho presvedčiť Kyjev, aby prijal plán už skôr navrhnutý Putinom. Teda legalizovať rozšírené územie povstalcov a poskytnúť im autonómiu. „Donbas by mal možnosť priamo ovplyvňovať rozhodovanie v Kyjeve a zároveň by si zaistil financovanie zo štátneho rozpočtu,“ uviedol ruský denník.
Denník The Financial Times s odvolaním sa na ruských diplomatov napísal, že zmrazenie konfliktu na východe Ukrajiny je dnes prakticky jedinou cestou, ako zastaviť krviprelievanie. Putin vraj navrhol vytvoriť na východe Ukrajiny územie s rovnakým statusom, aký má dnes separatistické gruzínske Abcházsko alebo moldavské Podnestersko.
Podľa francúzskeho denníka Le Figaro môže plán Paríža a Berlína spočívať v návrhu neutrality Ukrajiny a federálneho usporiadania. Podstatu konfliktu však také usporiadanie nerieši. Nemecký Bild konštatuje, že že už sám fakt, že piatkové rokovania sa uskutočnia v Moskve, signalizuje Putinovo víťazstvo. Ukrajinské vojská sú zahnané do kúta a Porošenko je zjavne pripravený podpísať čokoľvek, aby nočnú moru zahnal. „Bolo by však ilúziou domnievať sa, že Putin sa po podpise novej mierovej zmluvy zastaví. Prečo by to robil?“ uvádza denník.
Dianie súvisiace s Ukrajinou
- Americký republikánsky senátor John McCain vyhlásil, že „ak by sme dodali potrebné zbrane (USA Ukrajine – pozn. red.), tak by nepovažovali za potrebné použiť kazetové bomby. Takže je to čiastočne aj naša vina“. McCain, ktorý je od začiatku konfliktu na Ukrajine stúpencom dodávok zbraní USA Kyjevu, tak nielen priznal, že ukrajinská armáda používa neriadenú kazetovú muníciu, ale zároveň tým kritizoval americkú vládu.
- Farhan Haq, námestník hovorcu generálneho tajomníka OSN, reagoval na portáli organizácie na existujúce špekulácie o možnom nasadení medzinárodných síl OSN v Donbase. Ako konštatoval, zatiaľ v newyorskej centrále nič konkrétne o tom nevedia. Zároveň pripomenul, že o prípadné nasadenie musí požiadať krajina, ktorej sa to týka, a žiadosť musí následne schváliť BR OSN. Ukrajinskí povstalci ale trvajú na tom, aby medzinárodné sily na Donbase tvorili predstavitelia OBSE a Ruska.
- Ako informoval portál Mignews s odvolaním sa na tlačové oddelenie kancelárie prezidenta, Petro Porošenko „sprísnil“ podmienky štvrtej mobilizačnej vlny. Ich cieľom je „zabezpečenie náboru ukrajinských občanov do armády“. Opatrenie obsahuje aj trestnú zodpovednosť pre dôstojníkov za odmietnutie slúžiť v ukrajinskej armáde a rozširuje zoznam kategórií občanov, ktorí môžu vykonávať vojenskú službu v mimoriadnom období pre Ukrajinu. Ide o. i. aj o reakciu na informáciu ministra obrany Stepana Poltoraka, podľa ktorej mobilizačná vlna nesplnila očakávanie, pretože 80 percent Ukrajincov povolaných do zbrane odmieta bojovať a usiluje sa tomu vyhnúť opustením krajiny.