Hrotové zoskupenie v počte 5-tisíc vojakov bude schopné prísť na pomoc ohrozenému členovi aliancie do 48 hodín. Dohodli sa na tom ministri obrany, ktorí podporili aj vytvorenie styčných tímov (menších riadiacich stredísk) na územiach šiestich štátov. Zároveň súhlasili so zväčšením síl rýchlej reakcie zo súčasných 13-tisíc mužov na viac ako dvojnásobok (približne 30-tisíc).(Čítajte aj: Prví vojaci NATO pomôžu členským krajinám v ohrození do dvoch dní)
Styčné tímy sa budú nachádzať v troch pobaltských republikách, v Poľsku a tiež v Rumunsku a Bulharsku, ktoré sa ocitli bližšie k ruským silám po obsadení Krymu.
S pôsobením týchto tímov sa v budúcnosti ráta aj na Slovensku, hoci v minulosti premiér Robert Fico nepodporil prítomnosť vojakov NATO na území krajiny. Rovnako o zaradenie do projektu vytváranie riadiacich centier požiadalo Maďarsko. "Množina zostáva otvorená. Uvidí sa hlavne podľa vývoja konfliktu na východe Ukrajiny,“ poznamenal nemenovaný diplomat z NATO. Generálny tajomník NATO zdôraznil, že najnovšie rozhodnutia sú úplne opodstatnené. "Posilnenie našej kolektívnej obrany je odpoveď na to, čo vidíme z Ruska za určité obdobie, a súčasne v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami,“ povedal Jens Stoltenberg.
Nové tímy a Slovensko
Slovensko nebude už ani teraz bokom. Styčné tímy by sa mali skladať zo 40 až 50 vojenských špecialistov. Polovicu majú tvoriť experti hostiteľskej krajiny a zvyšok profesionáli z ostatných štátov aliancie. "Je predpoklad, že aj Slovensko vyšle svojich odborníkov,“ podotkol diplomat, ktorý zdôraznil, že NATO nezriaďuje základne so stovkami vojakov. Úlohou styčných tímov bude zaoberať sa hlavne logistikou. Príklady: Aby sa nestalo, že po prílete moderných stíhačiek sa zistí, že sú zrazu nepoužiteľné, lebo nemôžu tankovať svoj typ pohonných hmôt, alebo aby po vylodení tankov nedošlo k situácii, že ťažká vojenská technika nemôže prejsť cez nejaký menší, ale strategicky významný most. Vo všeobecnosti to znamená, aby hrotové zoskupenie dokázalo bezproblémovo operovať po príchode do danej aliančnej krajiny.
Slovenská reakcia
Minister obrany Martin Glváč pripomenul, že Slovensko veľmi pozorne sleduje dianie na východe Ukrajiny, ktorá je susediacim štátom: "Situácia sa nás dotkla. Budeme reagovať podľa potreby.“ Naznačil, že slovenský príspevok do hrotového zoskupenia a do styčných tímov sa odvinie od potrieb NATO. "Zachováme sa ako spoľahlivý spojenec,“ dodal Glváč.
Tomáš Valášek, vedúci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO, doplnil, že po anexii Krymu a intervencii na východe Ukrajiny je ostražitosť namieste. "Samozrejme, že si neželáme, aby nové opatrenia platili natrvalo. Taký scenár si nikto nepraje. Je to však logická reakcia na vývoj nedávneho a aktuálneho obdobia. NATO sa musí vedieť pripraviť aj na najhoršie,“ podotkol.
Valášek pripomenul, že nevznikajú veľké základne s masívnym počtom vojsk, ale styčné tímy, v ktorých budú najmä plánovači. "Bude si to vyžadovať nielen logistiku, ale aj ženistov a spravodajcov,“ dodal, keď nepriamo poukázal na kapacity, ktorými by Slovensko dokázalo prispieť či už do styčných tímov, alebo hrotového zoskupenia.
Nepredvídateľný Kremeľ
Niekoľko politických a vojenských predstaviteľov z NATO pod zárukou anonymity pre Pravdu uviedlo, že spojenci sa nemôžu iba prizerať tomu, čo robí ruský prezident Vladimir Putin, a musia jednoznačne garantovať bezpečnosť členov aliancie na východe. "Šéf Kremľa sa stal nepredvídateľný. Ak ste svedkom už aj neracionálneho správania, tak je zvýšenie bezpečnostných poistiek nevyhnutné,“ podčiarkol jeden z nich.
Zdroje v NATO sa zhodli, že cieľom nových opatrení nie je vyvolávanie ducha studenej vojny; má to byť iba adekvátna odpoveď na možné hrozby. "Rusi nám predviedli, že vážna kríza môže byť záležitosť iba dvoch až troch dní. Potrebujeme sa im vyrovnať v rýchlosti vojenského nasadenia,“ vysvetlil vojenský činiteľ z aliancie o schopnosti hrotových zoskupení zasiahnuť do 48 hodín.
Podľa zistení Pravdy by sa mala nachádzať na územiach spomínaných šiestich členských krajín NATO aj vojenská technika. Ide o to, aby sa do ohrozeného štátu mohli vojaci rýchlo dostať bez toho, aby bolo potrebné riešiť presun zbraní.
NATO tvrdí, že neprovokovalo
Viacerí oslovení činitelia z aliancie upozorňujú, že nové kroky určite neznamenajú umelé zvyšovanie napätia vo vzťahoch s Ruskom. "NATO nerobilo nijaké provokácie. Iba primerane reaguje na to, čo sa stalo a čo by mohlo, nedajbože, nastať,“ podčiarkol nemenovaný vojenský predstaviteľ.
Pripomenul, že viaceré členské štáty aliancie v posledných rokoch znižovali svoje obranné rozpočty, čiže matematicky sa vôbec nedá hovoriť o pestovaní napätia s Moskvou. "Na opačnej strane sme už v minulom roku videli desiatky tisíc ruských vojakov sústredených pri ukrajinských hraniciach,“ dodal.