Nemecko oznámilo, že telekonferencia sa zaoberala „opatreniami v súvislosti s úsilím dospieť ku komplexnému urovnaniu konfliktu“. Podobne ako Berlín ani ďalšie zúčastnené strany nezverejnili podrobnosti. Telefonát s Vladimirom Putinom a Petrom Porošenkom, prezidentmi Ruska a Ukrajiny, bol pokračovaním mierovej snahy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a šéfa Elyzejského paláca Françoisa Hollanda po piatkovej návšteve v Moskve.
Kremeľ je opatrný
Dnes sa stretnú v Berlíne šéfovia diplomacie štyroch zainteresovaných krajín, aby sa pokúsili zblížiť v názoroch. Kremeľ jasne naznačil, že od toho bude závisieť ďalšia možná časť rozhovorov. Rusko totiž zatiaľ definitívne nepotvrdilo informáciu Nemecka, že Putin príde do Bieloruska. „Dohodli sme sa, že sa budeme snažiť usporiadať stretnutie v Minsku a orientovať na stredu, ak sa dovtedy podarí dohodnúť viacero stanovísk, ktoré sme v poslednom čase intenzívne posudzovali,“ citovala agentúra ITAR-TASS ruského prezidenta. Počíta sa s tým, že do Bieloruska by mali pricestovať aj separatisti.
Detaily návrhu dohody, ktorú predložili Merkelová a Hollande, síce nie sú známe, ale aspoň prenikla základná myšlienka, ako zastaviť boje. „Plán by mal obsahovať vytvorenie demilitarizovanej zóny 50 až 70 kilometrov okolo súčasnej frontovej línie,“ uviedla stanica BBC s odvolaním na francúzskeho prezidenta.
Nový pokus o urovnanie vyostrenej situácie prichádza po tom, čo zomiera čoraz viac civilistov a bojujúcich na oboch stranách. Prímerie, ktoré sa zrodilo v septembri 2014 v Minsku, neprinieslo nakoniec ovocie a, naopak, separatisti získali pod svoju kontrolu viac ukrajinského územia.
Aké budú ústupky?
Je zrejmé, že ak majú očakávané rozhovory v Minsku priniesť zásadný posun k lepšiemu, tak na kompromisy sa musí pripraviť aj Kyjev, aj povstalci podporovaní Moskvou. Poľský analytik Marek Menkiszak, ktorý sa zaoberá politikou Ruska, sa nazdáva, že Kremeľ je vo výhodnejšej psychologickej situácii. „Európska únia vrátane Nemecka má strach z nekontrolovanej eskalácie konfliktu a možno je pripravená dosiahnuť mier za každú cenu,“ poznamenal pre Pravdu expert z varšavského Strediska pre východné analýzy. Dodal, že v takom prípade by znášala cenu Ukrajina.
Menkiszak upozornil, že je ťažké predpovedať výsledok, ale je možné, že by vyznel výhodnejšie pre Rusko ako dohody z Minska z minuloročnej jesene, čo obsahujú aj body, ktoré Moskva nechce dodržiavať, a pritom pre Ukrajinu sú najdôležitejšie. „Otázne je, aké sú ústupky, ktoré by Porošenka a vláda v Kyjeve boli ochotní akceptovať,“ pokračoval analytik s tým, že by sa mohli vystaviť riziku pobúrenia svojich občanov.
Jablkom sváru určite bude demarkačná línia. Je takmer isté, že separatisti zotrvajú na požiadavke zohľadniť ich územné zisky z posledného obdobia. Kyjev to dosiaľ vehementne odmieta.
Dosiahnutie mierovej dohody je pritom naliehavé, podčiarkol Hollande: „Je to jedna z posledných šancí na ukončenie konfliktu. Bez trvalej mierovej dohody hrozí vojna,“ zdôraznil podľa agentúry Reuters.
Sean Roberts, britský odborník na medzinárodnú politiku, poukázal na to, že sa nielen vyostruje konflikt na východe Ukrajiny, ale tiež sa zhoršujú vzťahy medzi Ruskom a Západom. V tejto súvislosti nevylúčil, že by to mohlo zájsť ešte ďalej. „USA by mohli vyhodnotiť, že ukrajinské ozbrojené sily sú v zúfalej situácii a že jediné riešenie sú dodávky amerických zbraní. Vyvolalo by to odpoveď Moskvy, ktorá by pravdepodobne rozšírila konflikt na východ,“ uviedol pre Pravdu expert z univerzity v Portsmouthe.
Mníchov o Ukrajine
Téma bojov na východe Ukrajiny dominovala na 51. ročníku prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Prehovoril aj Porošenko, ktorý vyzval Západ na vojenskú podporu Ukrajine. Zdôraznil, že nechce smrtiace zbrane, ale dôležitú technickú pomoc pre armádu: „Nedostatok obranného vybavenia vyvoláva útočné operácie proti Ukrajine. Hovoríme o komunikačných staniciach, aby sme mohli lepšie riadiť činnosť našich jednotiek. Potrebujeme rušičky, aby nás nepriatelia nedokázali zamerať a nemohli ostreľovať,“ vysvetlil podľa agentúry ČTK.
V opačnom duchu sa nieslo vystúpenie šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova. Konflikt na východe Ukrajiny označil za vyvrcholenie politiky Západu v posledných 25 rokoch, ktorá nebrala ohľad na záujmy Moskvy. Pristavil sa aj pri minuloročnej anexii Krymu: „Rusko sa nedopustilo ničoho nezákonného, obyvatelia polostrova iba uplatnili právo na sebaurčenie,“ povedal Lavrov podľa agentúry Interfax.
V Mníchove jednoznačne rezonovali dva odlišné pohľady. Potvrdil to slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Doslova uviedol, že rozkol medzi Západom a Ruskom pre krízu na Ukrajine je momentálne veľmi hlboký. „A tam, kde ešte komunikujeme, ide skôr o monológy, v ktorých sme všetci uzavretí vo svojich svetoch a so svojou pravdou. Aj tu v Mníchove bolo zjavné, že počúvať a počuť sa sú dve rozdielne veci,“ sprostredkovalo názor Lajčáka tlačové oddelenie jeho rezortu.
Výroky súvisiace s dianím na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin odkázal Západu, že sankcie proti Moskve nemôžu byť efektívne, aj keď spôsobia určitú škodu. Varoval, že sú snahy obmedziť rozvoj Ruska a zjavne mysliac na USA povedal, že istá mocnosť chce udržať svetový poriadok, ktorý vznikol po rozpade Sovietskeho zväzu. „Jediný nepochybný vodca chce ním zostať vo viere, že on môže všetko a tí druhí len to, čo im dovolí a čo je v jeho záujme. Také usporiadanie sveta nikdy nebude Rusku vyhovovať.“
Americký viceprezident Joe Biden ubezpečil, že Washington bude stáť po boku Kyjeva, aby sa ubránil agresii separatistov: „Putin príliš veľakrát sľuboval mier, a dodal tanky, jednotky, zbrane. Preto budeme naďalej podporovať bezpečnosť Ukrajiny. Nie preto, že by sme chceli vojnu, ale aby sme jej umožnili brániť sa.“ Upozornil pritom, že Putin má kapacitu, aby zastavil povstalcov.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov povedal, že Moskva by rada videla stiahnutie ťažkých zbraní z východu Ukrajiny a podporil priamy dialóg medzi Kyjevom a separatistami. „Nedá sa predpokladať, že (povstalci) by len počúvali, čo sa im povie. Sú to ľudia, ktorí v tej oblasti žijú, ktorí bojujú za svoju zem. Ukrajinská vláda s nimi musí rokovať. Nemôže čakať, že zahraničná podpora vyrieši všetky jej problémy.“
Britský minister zahraničných vecí Philip Hammond obvinil Putina, že sa správa ako diktátor vo vzťahu k Ukrajine: „Tento človek poslal v 21. storočí oddiely cez medzinárodné hranice a obsadil územie v inom štáte, čo znamená, že konal ako nejaký diktátor z 20. storočia.“ Ďalej zdôraznil, že treba nájsť politické riešenie, lebo Ukrajinci nemajú šancu poraziť ruskú armádu.