Ruské zdroje hovoria o dohodnutom prímerí na Ukrajine

Deň pred summitom v Minsku rokovala tzv. kontaktná skupina - Viktor Medvedčuk a Leonid Kučma, exprezident zastupujúci Ukrajinu, predstaviteľka OBSE Heidi Tagliaviniová, zástupcovia samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky a ruský veľvyslanec v Kyjeve Michail Zurabov. Podľa agentúry TASS sa dohodli na režime prímeria na východe Ukrajiny a na jeho kontrole, ako aj na postupe stiahnutia ťažkej výzbroje.

10.02.2015 17:08 , aktualizované: 22:21
Minsk, Pušilin, Deinego Foto: ,
Zástupcovia samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky Denis Pušilin (vpravo) a a Vladislav Dejnego odpovedajú na otázky novinárov po rokovaní v Minsku.
debata (328)

Podľa bieloruských médií sa rokovanie potom skončilo, delegácia povstalcov ale oznámila, že bolo len prerušené.

Podľa povstaleckej agentúry DAN postúpil splnomocnenec doneckých separatistov Denis Pušilin v Minsku členom kontaktnej skupiny návrhy na mierové usporiadanie konfliktu. „Dali sme im návrh protokolu, vrátane súboru opatrení smerujúcich k vojenskému a politickému urovnaniu. Členovia kontaktnej skupiny protokol prevzali so sľubom, že po prestávke na neho odpovedia,“ citovala agentúra doneckého politika.

Kedy sa tak má stať, Pušilin nespresnil. Dodal len, že o dosiahnutom prímerí „je zatiaľ predčasné hovoriť, prinajmenšom do stredy“. Ruská agentúra Interfax napísala, že termín posúdenia povstaleckého návrhu nebol zatiaľ nijako upresnený.

Napriek sústredenej agitácii a propagande rastie počet Ukrajincov, ktorí v súčasnej ťažkej situácii sú za ukončenie vojny. V stredu sa o to v Minsku v tzv. normandskom formáte pokúsia aj lídri Ukrajiny, Nemecka, Francúzska a Ruska Petro Porošenko, Angela Merkelová, Francois Hollande a Vladimir Putin.

„Všeobecne Ukrajinci nie sú proti tomu, aby Donbas žil, ako chce,“ povedal pred summitom v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Golos stolici Michail Pogrebinskij, riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu. V tejto súvislosti sa často spomína najnovšie stanovisko prezidenta Petra Porošenka, podľa ktorého súhlasí aj s prípadným vypísaním referenda. Zároveň pritom nezabudol dodať, že už teraz vie výsledok plebiscitu.

„V prípade výsledku hlasovania súhlasím s Porošenkom. Je totiž otázkou, čo v tejto situácii znamená referendum a ako ho uskutočniť. Vo vyčistenom informačnom priestore je prakticky nemožné vysvetliť ľuďom, že federácia je spôsob, ako zachovať územnú celistvosť na dlhé roky. Takýto postoj však nebude prezentovaný,“ konštatoval ukrajinský renomovaný politológ. Na otázku, čo v prípade autonómie pre juhovýchod krajiny, Pogrebinskij vyslovil pochybnosť o jej možnej realizácii.

„V dnešnej situácii si veľa Ukrajincov napriek agitácii a propagande želá koniec vojny a celkovo nie sú ani proti tomu, aby žil Donbas, ako chce,“ dodal politológ. Zatiaľ však politici a médiá kŕmia nielen Ukrajincov protichodnými informáciami z frontu občianskej vojny. Ukrajinská armáda napríklad v utorok oznámila, že začala ofenzívu proti povstalcom v oblasti prístavu Mariupoľ. Odporcovia súčasnej moci v Kyjeve zase vyhlásili, že sa im podarilo úplne uzavrieť tzv. kotol pri meste Debaľcevo. Rozpornosť zaručene nezaručených správ z frontu najnovšie dokumentuje vyjadrenie Semjona Semenčenka, veliteľa práporu Donbas a poslanca parlamentu.

„Už mám dosť rozprávkarov fungujúcich z čias UhlegorskNAŠ (parafráza na KrymNAŠ, Uhlegorsk kontrolujú povstalci napriek tvrdeniam armády o opaku – pozn. red.). Sú medzi nimi oklamaní ľudia, ktorí úprimne uverili rozprávkam. Oveľa nebezpečnejší sú tí, ktorí profesionálne klamú vedenie,“ napísal na jednej zo sociálnych sietí Semenčenko. Ako výmysel nazval napríklad oficiálne vyhlásenie armádneho velenia, podľa ktorého strategickú cestu Debaľcevo – Artemovsk sa podarilo „odblokovať“.

„Stále ju kontrolujú povstalci,“ povedal Semenčenko o situácii na jedinej možnej spojnici, ktorá umožňuje zásobovať obkľúčené ukrajinské jednotky v oblasti tzv. debaľcevovské­ho kotla.

Británia pripustila možnosť dodávky zbraní

Podľa ruskej agentúry RIA Novosti na výsledku minských rokovaní bude závisieť rozhodnutie Spojených štátov o prípadných dodávkach obranných zbraní Kyjevu. „Na tom, či bude summit úspešný a či budú dohody na svete, závisí rozhodovanie Washingtonu o zbraniach,“ uviedol nemenovaný zdroj.

Možnosť dodávky výzbroje ukrajinskej armáde pripustil v pondelok aj americký prezident Barack Obama pre prípad, že diplomatické nástroje zlyhajú.

Nepriamo v utorok rovnakú možnosť pripustil aj britský minister zahraničia Philip Hammond. V prejave k poslancom Dolnej snemovne vyhlásil, že jeho úrad nepustil zo zreteľa možnosť vyzbrojovania ukrajinskej armády. „Nemôžeme dopustiť, aby ukrajinské ozbrojené sily skolabovali,“ povedal minister. „Je vecou každého štátu Severoatlantickej aliancie, či sa rozhodne pre dodávky zbraní Ukrajine. Spojené kráľovstvo nič podobné neplánuje, avšak ponecháva si právo svoje stanovisko znovu vyhodnotiť,“ konštatoval Hammond.

Merkelová a Hollande nie sú dodávkam zbraní na Ukrajinu naklonení a dávajú prednosť diplomatickému riešeniu krízy.

Porošenko rokoval s Obamom a Tuskom

Diplomatické kroky na dosiahnutie pokoja zbraní na východe Ukrajiny v utorok americký prezident Barack Obama telefonicky konzultoval s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Oznámil to na Twitteri Biely dom. Diskutovali o iniciatíve európskych štátnikov dohodnúť prímerie a o možnosti mierovej dohody s Ruskom.

Porošenko v utorok o situácii na východe krajiny telefonicky hovoril aj s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, oznámila v Kyjeve prezidentská kancelária. Podľa ukrajinského prezidenta eskalácia konfliktu si vyžaduje rozhodnejšie akcie na podporu Ukrajiny zo strany svetového spoločenstva. Žiaduce je hlavne „konsolidované stanovisko Európskej únie“.

Povstalci vraj zastavia paľbu, ak tak urobí aj ukrajinská armáda

Podľa ruských médií vyslali povstalci do Moskvy signál, že sú pripravení zastaviť paľbu, akonáhle rovnaký rozkaz vydá svojim jednotkám ukrajinský prezident. Uistenie vraj Rusko dostalo z „ľudových republík“ v Doneckej aj Luhanskej oblasti.

O perspektívach mierového riešenia sporov na Ukrajine v utorok s kolegami z Ukrajiny a Ruska telefonicky hovoril nemecký minister zahraničia Frank Walter-Steinmeier. Ministrov Pavla Klimkin a Sergeja Lavrova podľa nemeckého hovorcu požiadal, aby prejavili ochotu ku kompromisu. Steinmeier oboch partnerov informoval o výsledkoch pondelňajších diplomatických konzultácií v Berlíne a o pokroku, ktorý vraj bol dosiahnutý.

Prezident Hollande v utorok dal najavo, že so stredajším summitom v Minsku počíta. „Odchádzame do bieloruského hlavného mesta s kancelárkou Merkelovou s pevným odhodlaním dosiahnuť kompromis,“ povedal prezident francúzskym novinárom. Diskusie podľa neho pokračujú, ale nezastavili sa ani boje. „Na východe Ukrajiny ďalej umierajú ľudia, pokojní civilisti sú vystavení mučeniu,“ povedal Hollande.

328 debata chyba
Viac na túto tému: #minsk #kríza na Ukrajine