„Osobne si myslím, že konflikt sa v blízkom čase neskončí. Všetci totiž veria, že sa im raz do rúk dostane skutočný žolík. A ten, kto ho získa, bude môcť protihráčovi nanútiť mier podľa svojich predstáv,“ hovorí ukrajinský politológ v rozhovore pre Pravdu.
Čo čakáte od summitu normandskej štvorky v Minsku?
Nie som veľký optimista. Berlín s Parížom a Kyjevom na jednej strane a Moskva na druhej zastávajú príliš protichodné postoje. Podľa Ruska ide o vnútroukrajinský konflikt, občiansku vojnu, krízu vzťahov medzi centrom a regiónmi, čo možno vyriešiť iba celonárodným dialógom, decentralizáciou, federalizáciou. Podľa Západu a Ukrajiny je to vonkajší konflikt, agresia cudzieho štátu. Ako to ovplyvní hľadanie riešenia?
Ak by to bol vnútorný konflikt, treba len rozmiestniť klasickú medzinárodnú mierovú misiu. Prídu modré prilby, rozdelia znepriatelené strany a začne sa národný dialóg. Ale ak je to vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, postup má byť úplne iný. Stačí odsunúť cudzie jednotky, uzavrieť hranice s Ruskom a problém je vyriešený, lebo bez pomoci zvonka sú donbaskí separatisti oveľa slabší ako ukrajinské ozbrojené sily.
Aký typ konfliktu je to podľa vás?
Súčasne prvý i druhý. Ba je to ešte zložitejšie, lebo k vnútroukrajinskému a rusko-ukrajinskému konfliktu treba prirátať aj konflikt Ruska so Západom. Do regionálneho konfliktu sú vtiahnutí kľúčoví globálni hráči. Ich hlboká vzájomná nedôvera urovnaniu rozhodne neprospieva.
Vidíte vôbec nejakú nádej, že sa Rusko s Ukrajinou, Nemeckom a Francúzskom dohodne?
Hovorí sa, že nádej zomiera posledná. Konflikt je však mnohorozmerný, preto ukončiť ho možno len komplexným balíkom dohôd. Ak sa taký balík podarí dať dokopy, výsledkom môže byť prímerie a časom aj mier. Ak sa však budú hľadať rozkúskované riešenia, tak pri úrovni vzájomnej nedôvery dohody zase nik nebude dodržiavať.
Mohli by pomôcť medzinárodné mierové sily?
Pri klasickom regionálnom konflikte ich treba nasadiť. Ale ak je to vojna Ruska a Ukrajiny, najskôr je potrebné odsunúť cudzie jednotky.
Rusko tvrdí, že tam vojenské jednotky nemá.
Regulárne jednotky možno nie, ale určite tam má vojenských poradcov a vojenskú techniku obsluhovanú ruskými špecialistami. Po ich stiahnutí treba uzavrieť hranice pre ďalší prísun vojenských posíl. Moskva však na to sotva pristúpi bez záruk, ktoré znemožnia Kyjevu využiť situáciu a spustiť novú ofenzívu proti donbaským separatistom.
V nemecko-francúzskej mierovej iniciatíve sa ráta s demilitarizovanou zónou. Tá je prijateľná pre obe strany?
V zásade by mohla byť. Háčik je však v tom, kadiaľ má prechádzať demarkačná línia. Bude kopírovať frontovú líniu z jesene, alebo tú terajšiu? Separatisti trvajú na tom, že súčasnú, lebo tých 500 až 600 štvorcových kilometrov, ktoré od jesene dobyli, v žiadnom prípade nechcú vrátiť.
Aké riešenie by vyhovovalo Moskve?
Rusko by rado zmrazilo konflikt podľa vzoru Podnesterska. Táto samozvaná republika politicky závisí od Ruska, ale ekonomicky prežíva vďaka obchodu s Moldavskom, od ktorého sa jednostranne odtrhla, a s EÚ. Pre Ukrajinu by bolo nevýhodné zmraziť konflikt, pretože by to znamenalo, že Donbas zostane de iure jej súčasťou, ale de facto bude ruským územím.
Západ sa napriek týmto rozporom odhodlal sadnúť s Putinom za rokovací stôl. Robí to v nádeji, že pod ťarchou kritickej hospodárskej situácie Moskva pristúpi na urovnanie konfliktu.
Pre Putina ekonomické kalkulácie nie sú hlavné. Pre neho je najdôležitejšia geopolitická reputácia. On nerozmýšľa v kategóriách trhu a racionálnej voľby, ale v kategóriách geopolitických stratégií. Sankciami sa zastrašiť nedá. Najstrašnejšie, čo si vie predstaviť, je situácia, keď by musel priznať porážku.
Takže nevidíte možnosť, že by sa z Minska stal nový Dayton, kde Slobodan Miloševič pod tlakom Západu podpísal mierovú dohodu, ktorá spečatila rozpad Juhoslávie?
Miloševič nemal jadrové zbrane… Silu a vplyv Ruska neradno podceňovať. Obe strany stále kalkulujú s tým, kto z nich dlhšie vydrží. Západ a Kyjev dúfajú, že Rusko sa vyčerpá, tlak sankcií dlho nebude schopné znášať. Rusko zase verí, že Ukrajinu čaká skorý ekonomický kolaps a že Západ oslabia jeho narastajúce vnútorné rozpory.
Kto drží viac tromfov v rukách?
Toto je partia, v ktorej, keď niekto má žolíka, tak ho ihneď hodí na stôl. V rukách všetkým zostali obyčajné karty. Putin sa snaží Merkelovú a Hollanda presvedčiť, že Ukrajina musí rýchlo pristúpiť na dohodu, lebo z vojenského hľadiska stojí na prahu porážky. Nemci a Francúzi zase strašia kartou americkej vojenskej pomoci, ktorej sa v skutočnosti sami boja. Je to takmer všetko blufovanie. Osobne si myslím, že konflikt sa v blízkom čase neskončí. Všetci totiž veria, že sa im raz do rúk dostane skutočný žolík. A ten, kto ho získa, bude môcť protihráčovi nanútiť mier podľa svojich predstáv.
Čo sa stane, keď európsky pokus o mier stroskotá a Spojené štáty začnú Ukrajine dodávať zbrane?
USA nedopustia vojenskú porážku Kyjeva a Rusko nedopustí vojenskú porážku svojich východoukrajinských chránencov. Čiže pôjde len o novú úroveň eskalácie konfliktu.