Jednotku, ktorá je spájaná s výlučne pravicovým Pravým sektorom, sprevádza najmä zo strany proruských bojovníkov zlá povesť, vraj sú to nacionalisti a niekedy dokonca neonacisti. Dobrovoľníci z práporu podobné obvinenia odmietajú, radikáli údajne medzi nimi nemajú miesto a k zajatcom sa vraj správajú vždy čestne a podľa vojnových pravidiel.
„Keď skončíme s našou prácou, len málokedy niekto prežije. Zajatcom sa však nikdy nič nestalo. Práve pred pár dňami sme chytili jedného ruského špióna,“ hovorí Mikael, ktorý strávil sedem rokov ako ostreľovač vo švédskej armáde. On ani jeho ľudia vôbec nepochybujú o tom, kto stojí na druhej strane v prvej línii – ruskí vojaci vyslaní bojovať za separatistov.
K Mikaelovej jednotke stále prichádzajú noví záujemcovia, ktorí najskôr prechádzajú štvortýždenným výcvikom. Medzi cudzincami, ktorí chcú slúžiť v prápore Azov, je vraj najviac Chorvátov – a prichádza ich stále viac. Momentálne ich je vo výcviku sedem, najmladší dosiahol len nedávno plnoletosť, najstarší bojoval už počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, z ktorej si priniesol veľkú jazvu.
Celkom je vraj medzi dobrovoľníkmi viac než 25 Chorvátov. Väčšina sa najskôr nepoznala, pochádzajú z rôznych častí tejto balkánskej krajiny, jedno ich ale spája. „Na ruskej strane pôsobia Srbi, chceme proti nim bojovať,“ hovoria chorvátski dobrovoľníci Mikaelovi, ktorý opustil dobre platenú prácu v Štokholme a vydal sa hneď na začiatku konfliktu na Ukrajinu. Tá sa vraj stala jeho novou vlasťou a verí v jej víťazstvo.
Prápor Azov je dnes uznávanou jednotkou, v ktorej od začiatku bojov pôsobili i cudzinci. Donedávna boli najpočetnejšie zastúpení Škandinávci, ale teraz už je najviac Chorvátov. „Chlapcom z Chorvátska táto vojna dosť pripomína to, čo sa dialo začiatkom 90. rokov u nich doma,“ hovorí inštruktor mužov, ktorí radšej skrývajú svoju totožnosť a často aj dôvody, prečo na Ukrajinu dorazili.
Výnimku tvorí Záhrebčan Andro, ktorý bol začiatkom septembra zranený počas bojov pri dedine Šyrokyne a veľkú časť zimy potom strávil v nemocnici v Dnepropetrovsku. Na Ukrajinu vraj najskôr odišiel pomáhať so zásobovaním ukrajinskej armády, keď sa ale stal svedkom prúdov utečencov a počul tragické príbehy ľudí z Donecka a Luhanska, rozhodol sa vziať do ruky pušku.
Gaston Besson je ten, kto sa v pluku Azov stará o prísun dobrovoľníkov. Pred 20 rokmi tento Francúz sám bojoval v Chorvátsku a neskôr v Bosne. Posledné mesiace strávil často na cestách medzi Ukrajinou a Chorvátskom. Dobrovoľníkom však cestu len sprostredkuje, musia si ju zaplatiť sami. Až keď dorazia do juhoukrajinského Mariupolu, v ktorom má prápor Azov základňu, dostanú jedlo a strechu nad hlavou.