Ak rokovania v Bielorusku skrachujú, je podľa významného predstaviteľa EÚ veľmi pravdepodobné, že únijný summit vyzve európske inštitúcie na prípravu konkrétnej podoby ďalších protiruských sankcií.
„Či sa tak skutočne stane, to závisí po prvé od výsledku minských rokovaní a po druhé od schopnosti šéfov vlád a štátov nájsť spoločnú reč,“ pripustil činiteľ EÚ.
Potom, čo únijných predstaviteľov osloví Porošenko, zoznámi svojich kolegov s výsledkami diskusií v Minsku už bez jeho prítomnosti nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande.
Pozvanie pre Porošenka je podľa tohto nemenovaného vysokého predstaviteľa EÚ politickým signálom šéfa Európskej rady Donalda Tuska. „EÚ je na strane obetí agresie a Ukrajina je obeť agresie,“ vysvetlil Tuskov postoj.
Západní predstavitelia dávajú stále jednoznačnejšie najavo svoje presvedčenie o zásadnom podiele Moskvy na eskalácii východoukrajinského konfliktu. Pripomínajú moderné zbraňové systémy, ktoré majú v posledných týždňoch k dispozícii proruskí separatisti. Rusko opakovane popiera, že by povstalcov podporovalo týmto spôsobom.
EÚ so sankciami čaká
Európska únia v pondelok pozastavila o týždeň odsúhlasenie doplnenia zoznamu osôb a organizácií, ktorým zmrazia majetok a zakážu vstup. Nechcela totiž rozšírením počtu subjektov, na ktoré sa vzťahujú takzvané protiruské sankcie, komplikovať prípravu stredajších minských diskusií.
Výrazný úspech minských rozhovorov by tak teoreticky mohlo priniesť práve rozhodnutie sankčný zoznam nerozširovať. Diplomati ale dávajú najavo, že niektoré únijné krajiny za takýto zmierlivý prístup rozhodne nebudú.
Predovšetkým Pobaltie, ale aj Poľsko, zdôrazňuje potrebu skutočne reálneho dopadu prípadných nových dohôd na situáciu na východe Ukrajiny. Tieto krajiny pripomínajú, že v Minsku boli už vlani v septembri uzavreté určité dohody, ktoré ale zjavne neboli dodržané.
Výsledok stredajšieho minského rokovania podľa zástupcov EÚ bude do značnej miery závisieť od politickej vôli ruského prezidenta Vladimira Putina dohovorené veci uviesť v život a dodržiavať.
Na dodávku zbraní Ukrajine nie je jednotný názor
Ak sa rokovanie skončí úplným neúspechom, EÚ bude musieť zvážiť ďalšie kroky. Medzi možnými reakciami je ďalšie rozšírenie sankčného zoznamu, ale aj ďalšie hospodárske opatrenia. Únia vlani v lete proti Rusku spustila aj určitú formu hospodárskych sankcií, platí zákaz vývozu niektorých technológií a Rusi majú sťažený prístup na finančné trhy.
Niektoré krajiny EÚ, predovšetkým z jej južného krídla, však sú za zmierlivejší prístup k Rusku. Faktorom, ktorý by mohol narušiť únijnú jednotu, zostáva predovšetkým postoj novej ľavicovej gréckej vlády.
Prezidenti a premiéri EÚ sa podľa diplomatov vo štvrtok budú chcieť vyhnúť diskusii o možných dodávkach zbraní pre ukrajinskú armádu. O ne stále hlasnejšie žiada Porošenko, nedostatok zbraní podľa neho umožňuje separatistom eskaláciu konfliktu. V USA pritom silnejú hlasy na podporu takéhoto kroku, Biely dom sa však zatiaľ nerozhodol.
Na východe Ukrajiny od vlaňajšieho apríla už zahynulo vyše 5 300 ľudí a konflikt spôsobil najväčšiu roztržku medzi Západom a Ruskom od konca studenej vojny.
EÚ sa tiež bude zaoberať gréckym dlhom
Summit EÚ sa bude zaoberať tiež silnejúcou hrozbou teroristických útokov a situáciou hospodárskej a menovej únie, a teda vývojom okolo dlhu Grécka a snáh tamojšej ľavicovej vlády situáciu zmeniť.
Predseda Európskej rady Donald Tusk sa podľa únijných činiteľov snaží, aby téma sporu Atén s medzinárodnými veriteľmi schôdzku nezatienila. Zámerom je, aby šéf Euroskupiny (teda krajín platiacich eurom), holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem, premiérov a prezidentov EÚ len informoval o stave rokovaní a aby sa podstata veci neriešila.
Doteraz nie príliš úspešné snahy Atén zmeniť napríklad podmienky splátok dlhu budú v stredu podvečer mimoriadne preberať ministri financií krajín zdieľajúcich euro, ďalšie stretnutie ich čaká v pondelok.
Pre gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa bude štvrtkový summit – po jeho nedávnom turné po niektorých európskych metropolách – prvou príležitosťou osloviť únijných partnerov. Diplomati preto predpokladajú, že k problematike bude chcieť vystúpiť a na jeho slová potom zrejme prítomní budú chcieť reagovať.
Hovoriť sa bude aj o terorizme v Európe
Problematika terorizmu sa na program februárového neformálneho summitu dostala po januárovom útoku na parížsku redakciu časopisu Charlie Hebdo.
V spoločnom vyhlásení by premiéri a prezidenti EÚ mali dať vo štvrtok najavo odhodlanie s hrozbou bojovať. Ochrana a bezpečnosť občanov je v prvom rade vecou jednotlivých členských krajín.
V EÚ sa v tejto súvislosti najviac zdôrazňuje potreba skutočne využívať už existujúce nástroje, ktoré majú krajiny k dispozícii.
Pripomína sa potreba lepšieho zdieľania spravodajských informácií, plného využívania možností inštitúcií ako sú Eurojust (Jednotka Európskej únie pre justičnú spoluprácu) či Europol (Európsky policajný úrad), ale tiež napríklad pravidlá schengenského priestoru umožňujúce cestovať medzi zúčastnenými krajinami bez pasových kontrol.
Zdôrazňovaná je pritom potreba lepšej ochrany vonkajších hraníc Únie pri zachovaní princípu voľného pohybu osôb v rámci nej.
Cieľom európskych inštitúcií je tiež dosiahnuť rýchly pokrok v prijatí pravidiel pre výmenu dát o pasažieroch letov. Návrh Európskej komisie bol dlhú dobu zablokovaný v europarlamente. Teraz sa hľadá cesta k rýchlemu prijatiu.