V liste, ktorým Obama svoj návrh doplnil, vysvetlil, že mu ide najmä o potvrdenie existujúceho rozsahu zapojenia Spojených štátov do koalície proti radikálom. Špekulácie, že by šéf Bieleho domu mohol požiadať o povolenie na prípadné použitie pozemných jednotiek, sa tak zatiaľ nenaplnili.
Nejde o „schválenie dlhodobej, rozsiahlej pozemnej operácie ako boli tie, ktoré naša krajina podnikla v Iraku a Afganistane,“ uistil Obama v liste. Nový mandát by však dovoľoval obmedzené zapojenie jednotiek do záchranných misií a špeciálnych pozemných operácií.
Obama sa k žiadosti Kongresu vyjadrí osobne vo vyhlásení v stredu popoludní miestneho času (neskoro večer SELČ).
Spojené štáty vedú medzinárodnú koalíciu proti IS, v ktorej aktívne pôsobí letectvo niekoľkých arabských krajín a tiež Británie a Francúzska od vlaňajšieho augusta. Armádni velitelia upozornili, že v danom rozsahu a s použitou technikou ide, pokiaľ ide o porážku IS, o beh na dlhú trať, ktorý sa dá merať skôr v rokoch ako v mesiacoch.
Americký Kongres nehlasoval za schválenie použitia vojenskej sily od roku 2002, keď zákonodarcovia dali zelenú zapojeniu do vojny v Iraku. Teraz sa čaká veľmi búrlivá debata, pretože téma ostro rozdeľuje obe hlavné politické sily. Kým republikáni presadzujú väčšie vojenské zapojenie USA do boja proti radikálom, demokrati sa obávajú ďalšej vojny na Blízkom východe.