Text zverejnil na svojom webe Kremeľ, spolu s vyhlásením, v ktorom prezidenti Ruska, Ukrajiny, Francúzska a nemecká kancelárka „potvrdzujú, že plne rešpektujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“.
Prímerie podľa prvého bodu dohody začne platiť v nedeľu 15. februára o 00.00 kyjevského času. Najneskôr na druhý deň od platnosti prímeria sa má začať a do štrnástich dňoch skončiť sťahovanie ťažkých zbraní – do vzdialenosti 50 až 140 kilometrov podľa dostrelu či doletu. Pre ukrajinské vojská má platiť súčasná frontová línia, pre separatistov demarkačná línia vytýčená v minskej dohode z 19. septembra.
Foto: Reuters, Vasily Fedosenko
Na sťahovanie ťažkých zbraní bude od začiatku dozerať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a to aj s pomocou družíc, bezpilotných lietadiel či rádiolokátorov.
Ľuďom sa obnoví výplata sociálnych dávok a penzií
Deň po stiahnutí ťažkých zbraní sa majú začať rokovania o usporiadaní miestnych volieb podľa ukrajinských zákonov, ako aj o budúcom postavení povstalcami ovládaného územia v Doneckej a Luhanskej oblasti.
Prečítajte si aj komentár Peter Javůrka Podmienečný mier.
Do 30 dní od podpisu dohody má ukrajinský parlament rozhodnúť, na aké územie sa vzťahuje „osobitný režim“. Kyjev sa tiež zaviazal k omilosteniu, resp. udeleniu amnestie rebelom. Najneskôr piaty deň od stiahnutia ťažkých zbraní má dôjsť k prepusteniu a výmene zajatcov podľa princípu „všetci za všetkých“.
Obe strany sa tiež zaviazali zaistiť prístup k humanitárnej pomoci, ako aj plne obnoviť sociálne a hospodárske vzťahy, vrátane vyplatenia sociálnych dávok, penzií a ďalších prevodov.
Foto: Reuters, RIA Novosti
Deň po miestnych voľbách sa má obnoviť ukrajinská kontrola na hraniciach s Ruskom. Zavŕšiť sa má po plnom politickom urovnaní – v podobe usporiadania volieb v povstaleckých oblastiach a reformy ukrajinskej ústavy – do konca tohto roka.
Nová ústava, ktorá má byť prijatá do konca roka, má ako kľúčový prvok obsahovať decentralizáciu, ktorá bude zohľadňovať osobitosti povstaleckých oblastí. Dohoda tiež počíta so stiahnutím všetkých zahraničných jednotiek, vojenskej techniky a žoldnierov z Ukrajiny pod dohľadom OBSE, ako aj s odzbrojením „všetkých nezákonných skupín“. V nasledujúcich ustanoveniach sa však predpokladá vytvorenie „oddielov ľudových milícií“.
Dohoda prišla po dlhých 16 hodinách rokovania
Dlhých 16 hodín rokovania predchádzalo prijatiu dohody o prímerí. Zúčastnila sa ho nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande, ukrajinský prezident Petro Porošenko a ruský prezident Vladimir Putin. Prítomná bola aj tzv. kontaktná skupina, medzi ktorými sú aj proruskí separatisti, ale i OBSE. Vo štvrtok predpoludním vystúpil pred novinárov Vladimir Putin s vyhlásením, že účastníci dospeli k dohode a že prímerie začne platiť 15. februára.
V bieloruskom Minsku sa 11. až 12. februára 2015 stretli poprední svetoví politici, aby riešili krízu na Ukrajine.
Šéf Kremľa oznámil, že z minského summitu vzišli dva podpísané dokumenty. Ide o vyhlásenie štyroch štátnikov, ako aj o dokument tzv. kontaktnej skupiny o komplexe opatrení, aby sa minská mierová dohoda zo septembra minulého roka uplatila v praxi. Tento dokument podľa agentúry TASS podpísali aj lídri proruských separatistov. (Viac v článku Rokovací maratón v Minsku sa skončil. Od nedele platí prímerie, oznámil Putin)